kde prichádzalo, okrem iného, i k známým prejavom eklektického ozdobníctva (za podmienok
neblahobytnej spoločnosti!).
Až v druhéj polovici pätdesiatych rokov prichádza k postupnému ujasňovaniu si zmyslu tvořivých
princípov v pozitfvnejšom funkčnom duchu, podporovanom -- nie velmi priaznivými — podmienkami
vo výrobě, ktorá v oblasti architektury, užitých umění a priemyselného výtvarníctva znamenala
svojou reálnosťou istý prirodzený ideový regulátor. Obdobie od polovice pätdesiatych rokov sa
vyznačuje niekoikými smerodajnými okolnosťami, akými boli stabiiizácia povojnových pomerov,
vzrast. počtu mladých vyškolených kádrov, začiatky skutočne vedeckejšieho přístupu, vzrastajúca
informovanost o medzinárodnom dianí, ako aj pádný spoločenský záujem o inštaláciu nového
životného prostredia, podmieneného například bytovou a veřejnou výstavbou. Obdobie od polovice
pätdesiatych rokov až po naše dui možno vyznačit celkove súvisle stúpajúcou čiarou.
Ak máme porovnávat výdobytky myslenia avantgardy v tridsiatych rokoch s tým, čo sa skutočne
neskór dosiahlo, t. j. po dvadsiatich, tridsiatich, či štyridsiat.ich rokoch, musíme vyslovit obavu,
že naša dnešná generácia ostala svojim predchodcom mnohé dtžná.
Aj keď sa všeličo, o čo avantgarda principálne bojovala, například vo vybavení bydliska zo socíál-
neho hladiska, stalo už samozrejmosťou, na druhej straně všeličo, čo sa voiakedy očakávalo ako
samozřejmost, například jasnost archítektonicko-výtvarného konceptu, zdravá funkčnost prejavujúca
sa i výtvarným dotvořením prostredia vo všetkých užitkových objektoch, bývá problematické ešte
aj dnes.
To že sa představy avantgárd alebo utopistov v niečom realizuj ú podivuhodné presne a že sčasti
musia sa ich očakávania rozplynut, to je samozřejmé a historicky ověřované. Veď ide vždy o úvahy
a sny 1'udí v istom konkrétnom historickom okamihu, poznačené súčasným poznáním a ním
podmienenými výbežkami představivosti.
Kým sa niektoré z myšlienok móžu uskutočniť, vy ví ja sa celková spoločenská, technická a ekonomická
štruktúra so vznikom tolkých iných sprievodných znakov, s ktorými sa povodně rátat nedalo, že
výsledok bude v detailoch i v celkovom charaktere odlišný od zamýšlaných projektov, hoci hlavné
myšlienky sa móžu dočkat uznania. Niekedy naopak, móže sa uplatnit predtým bezvýznamnější
detail, za celkom odlišnej hlavnej koncepcie. Dovolte mi tu připomenut zvlášť eklatantný příklad,
ktorým sú prostredia budúcnosti Julesa Verneho, spresnované z tvarovéj stránky ilustrátorom
Gustavom Doré: ilustrácie zachycujú syntézu utopických zariadeni, skladajúcich sa alebo doplňaných
prvkami zo súčasných uměleckých remesiel 19. storočia a vtedajšieho uměleckého priemyslu.
Vymyslela sa ponorka, ale detaily technického zariadenia niesli tvárnost pseudohistorickej architektúry.
Lietajúca loď bola skutočná loď s plachtami i s množstvom horizontálnych vrtúl, ale aj s ozdobné
kovaným zábradlím s maskarénami. A raketa na Mesiac bola vystrojená staromódne makkým
čalúneným interiérom. Utopické projekty ani v architektuře a urbanizme sa, pochopitelné, nemóžu
vyhnut podobným momentom a musia budúcnosť konštruovat pomocou dnes známých elementov.
Zastavme sa však například pri súčasnom projekte interiéru mesačnej rakety; na jej formovaní
sa zúčastnujú vnútorní architekti a designéři. Spoluvytvárajú výtvarná stránku pracoviska budúcnosti,
ale akú znamenajú avantgardu? Uplatňujá nové prevádzkové názory, technické představy i výtvarný
výzor objektov, ale nepredstavujá designerskú avantgardu v starom slova zmysle: je to proste
vynaliezavý pracovný team.
Domnievam sa, že súčasná organizácia vedeckej práce, vývoja a výskumu nahradzuje triezvo
organizovanými teamami do istej miery posobnost volakedajších dobrovolných a nadšených skupin,
združujúcich sa pod romantickým názvom ,,avantgardy".
Ak avantgarda — pri tvorbě prostredia pre 1'udí — znamená angažovanost skupiny v zmysle
pokrokového myslenia, t. j. všestranné pokrokového, znamená to stmelovat pokrokové poznatky
a názory z róznych oblastí, například dávat do súvislosti pósobivú štruktúru zo spoločenských,
ekonomických, technických až uměleckých odborov. A pokrok, podmienený perfektným ovládáním
odboru, je v dějinách umožněný iba dokonalou dělbou práce, špecializáciou. Členovia avantgárd,

30