Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

hausu, sa rozdvojujú. Vyučovacie metody sú tu
aj tam róznorodé, sú v istom slova zmysle desti-
lované, základné názory o podstatě umeleckej
tvorby siahajú od prihlásenia sa k teamworku
cez celu škálu možností až k požiadavke bezpod-
mienečnej individuality a všetky majú nepochybné
vynikajuce argumenty a nesú v sebe svoju opod-
statněnost.
Školy, nadvázujúce na Bauhaus, sú inštitucio-
nalizované a vcelku ovela lepšie zabezpečené,
ako bol Bauhaus. Na rozdiel od jeho versatilnost.i
a ochoty k premene na nové a nevyskúšané sú
tieto isté svojím programom a svojou líniou.
Je to tak v poriadku, pretože nadbytok, ktorý
oduševňoval Bauhaus, nie je možné trvalo udržaí,
nikto nemože žit stále v extáze. Tvořivé impulzy
pomohli pri Bauhause nepochybné vyvolat aj
nespočetné vonkajšie ťažkosti, útlak, na ktorý
odpovedala obdivuhodná solidarita, prekonáva-
júca všetky vnútorné protiklady, núdza, ktorá
pohádala vynaliezavost a prebudila sily, ktoré by
za normálnych podmienok snáď neboli aktivované.
Tak to šlo ďalej až k zákazu, ktorý ako obrovská
explozi a vymrštil do celého světa duchovné se-
meno. Z týchto dovodov nie je myslitelné, ba ani
želatelné, aby mal Bauhaus v celej plnosti svojich
aspektov a napatí svoje pokračovanie, pretože
ako nás historická skúsenosť učí, najvyššia kul-
minácia nie je možná bez priepasti. nad ktorou
sa klenie. Možno, že Bauhaus získává čiastočne
svoj lesk na účet skromnějších, na něho nadvázu-
júcich inštitúcií; ony ho opticky zváčšujú, ale na
druhéj straně hádže svoje reflexy na ne, takže zase
im pribudne na žiarivosti a vzniká vzájomný
vztah. Bauhaus bol velkou revolúciou, jej dyna-
mika nedovolila jej v žiadnej fáze vývoj a celkom
dosiahnut ciel a sa vyčerpat, pretože vždy slubova-
la nové, a napokon bola přerušená světovou uda-
lostou, ktorá všetkým otriasla. Nimbus nedokon-
čenosti leží nad touto revolúciou. Ostane neukon-
čená, a preto bude perspektivné vždy príslubom
a prinesie ovocie.
Ako vyzerá vyučovacia prax nasledovníkov
Bauhausu? Gropiov názor, že vyučovanie má
žiaka viest k samostatnosti — a sice aj voči uči-
telovi — sa všeobecne přijímá. Vo svojej řeči
z příležitosti prepožičania Goetheho ceny načrtol
Gropius roku 1961, so spatným pohladom, tento
program: ,,V protiklade k zvyčajnej met.óde" —
povedal Gropius —- ,,vychovat študenta podlá

příkladu a osobného formálneho prejavu jeho
majstra, snažili sme sa v Bauhause postavit ho
na solídnejšiu bázu tým, že sme ho učili objektiv -
nym tvořivým princípom, ktoré majú univer-
zálnu platnost a ktoré vychádzajú zo zákonitostí
přírody a 1'udskej psychologie. Budujúc na tomto
základe mal nájst vlastný výraz, neodvislý od
výrazu svojho majstra . . . Bauhaus sa nikdy
nezaujímal o formuláciu časové ohraničených
štýlových koncepcií a jeho technické metody ne-
boli žiadnymi konečnými cielmi. Chcel ukázat,
ako mnohost individuí v spolupráci, ale bez straty
identity vie vo svojich prácach rozvit příbuzný
výraz. Chcel zásadné demonštrovat, ako sa dá
zachovat jednota v mnohotvárnosti, a urobil to
s materiálom, technikou a formálnymi předsta-
vami svojej vlastnej doby." Takéto pochopenie
podstaty vyučovania nechává v praxi značný
priestor pre metody a túto volnost má v skutoč-
nosti aj vyučovanie u nástupcov Bauhausu;
šířka variácií je dnes ešte poměrně presne tá istá
ako za čias Bauhausu. Početné umělecké školy
predovšetkým v strednej Europe používajú prin-
cipy vyučovania rozvité Ittenom, dnes viac
alebo menej obměněné. Robia sa volné rytmické
cvičenia so štetcom a tušom, hravo sa skládájú
rožne výtvarné materiály do umělecky autonom-
nych výtvorov podobné ako v dadaistickom
umění, z ktorého rozkvetu sa datuje táto stará,
ale nijako nie přežitá metoda. Vo zvýšenej miere
ako ostatné metody přípravného kurzu zodpovedá
emocionálnej požiadavke, pravda, pri zanedbaní
exaktného skúmania materiálu, ktoré je potřebné
najma na školách pře architektúru a priemyselnú
formu. Tu převláda metoda Jozefa Al ber sa,
ktorá chce študujúcim cez zdanlivo jednoduché
cvičenia s papierom a nožnicami, skládáním a pre-
tváraním postrihaných hárkov pomoct k poznaniu,
že forma ovplyvňuje a pozměňuje vlastností
materiálu, a preto ju musíme chápat níelen ako
estetický, ale aj ako štrukturálny moment. Tento
kurz nachádzame v množstve variantov všade
v Amerike, velmi je rozšířený aj v Nemecku
a vdaka Yamawakimu a iným, ktorí sú Bau-
hausom vychovaní, alebo přijali jeho učenie, aj
v Japonsku, kde sú výsledky zvlášt pósobivé,
ako svedectvá zjemněného vkusu a velkej manu-
álně j šikovnosti, ktorá sa vie s námesačnou isto-
tou naladit na spracúvaný materiál.
Alber so v přípravný kurz dosiahol v posled-

62