Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 67
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0263
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Diskusně příspěvky — Diskussionsbeiträge

Ivan Kuhn
Funkcionalizmus z hl'adiska dneska

Mytologizovanie Bauhausu, podobné ako mytolo-
gizovanie funkcionalizmu nie je na osoh skutoč-
nému pochopeniu ich významu v ich době a ani
pre nás. Takéto mytologizovanie móže vyplývat
aj z nedostatočných informaci! a v dosledku toho
z deformovaného, jednostranného pohladu na vec,
v ktorom sa potom zračia skór dnešné polemiky
a taktické priania ako skutočnosť.
Poznáme dobré takéto zjednodušené a jedno-
stranné představy o Bauhause z niektorých publi-
kácií a statí, ktoré v ňom například vyzdvihujú
takmer len učitelbv maliarov, ako by sa Bauhaus
ani nebol volal Bau-Haus, teda ,,dom stavania" či
,,dom stavby", v ktorom koniec koncov architek-
tura chcela byt matkou umění. Takýto pohlad
sa v poslednom čase, bezpochyby aj zásluhou
Bauhaus-Archfvu v Darmstadte, viditelné kori-
guje. Pojem Bauhausu sa zase začína napínat živým
obsahom, jeho myšlienka ako by dostávala ^dru-
hý dych" — u nás teraz, pravdaže, aj preto, že
sme přežili nepřijemnú cezúru, v ktorej sa přeru-
ší! o, na našu velkú škodu, naše zopátie s európskou
kulturou.
Podobný osud zjednodušeného výkladu pře-
žívá funkcionalizmus. Myslím tu predovšetkým
na pojem. Dnes je u niektorých architektův
i teoretikov skoro obligátnym zaklínadlom na za-
čiatku každéj úvahy ,,pokritizovat" funkciona-
üzmus a obvinit ho zo všetkých pozemských a ne-
beských hriechov proti 1'udskosti. Pričom je priro-
dzené, že funkcionalistická metoda, ktorá vy-
kryštalizovala najma v 20. a 30. rokoch k prvým
výsledkom, nemohla byť a ani nebola uzavretá
a dokončená a že je nefair vyberať si na kritizo-
vanie niektoré diela otázne, nevydařené, alebo
dokazovat, že funkcionalizmus chcel byt uza-
vretou dogmou.

Třeba povedat, že Bauhaus až do nástupu
Hannesa Meyera mal vo svojom štíte iné zásady
ako vyhraněně funkcionalistické. Šlo skór o Ma-
dame syntézy medzi architekturou a uměním —
hovořím hladanie a nie nájdenie — hladanie spo-
ločnej řeči ,,foriem . . ., ktoré by symbolizovali
tento svět", ako o tom hovořil Walter Gropius.
Přitom všetkom funkcionalistické principy vtcdy
tak silné viseli vo vzduchu, natol'ko sa uznávali —
koniec koncov ako v dobrej architektúre vždy —
že sa ako jedna vrstva dajú sledovat aj v Bauhau-
se, alebo povedané ako pars pro toto — aj priamo
na dessauskej budově Bauhausu.
Dnes sa vytýká tzv. mechanickému funkciona-
lizmu, že podceňoval alebo nevidel psychické,
emocionálně, estetické funkcie a úlohy architek-
túry. Isteže existujú aj také stavby, tváriace sa
funkcionalisticky veď aj vtedy každý murár
tvrdil, že je moderný — ale priznajme si, že nie sú
to tie najlepšie diela spojené s touto metodou.
Je fakt, že Bauhaus v tomto smere nikdy nebol
zástancom hocakého ,,zúženého" názoru, naopak,
úsilie obohatit život a tvorbu je v jeho erbe.
Taký Bauhaus nebol, ani za Hannesa Meyera,
pretože, myslím si, nejde azda o slovné uznanie
platnosti pojmov estetiky v architektúre, ale
o hlbšie pochopenie princípov života a teda aj
jeho psychickéj stránky v diele, či už k nim doj-
deme tak, že analyzujeme emóciu racionálně —
len si připomeňme Meyerovu bernauskú školu,
ktorej kompozičně a rytmické momenty sú silné
sociologicko-psychologicky podložené! — alebo
či k nim prídeme tým, že vychádzajúc z umeleckej
emócie transformujeme racionálně a technické
momenty.
Jedna z hlbokých myšlienok Bauhausu, a tá
sa dá sledovat v metóde výuky, v náplni predme-

H7
loading ...