Vela očakával Nagy od rozvoja reprodukčných
technik, ktoré sú predpokladom novej, o optický
zážitok sa opierajúcej typografie. Nagy písak
,,Novoty (ako fotograha, film, zinkograhcké a gal-
vanoplastické techniky) vytvořili předpoklady
na stále sa rozvij a júcu základnu aj pre typografův
Vynález svetlotlače a jej rozvoj, fotosádzací stroj,
vnímanie svetelnej reklamy, zážitky optickej kon-
tinuity vo filme, simultánně posobenie událostí
(velkoměsto) umožňuje a vyžaduje novu úroveň
aj na opticko-typograhckom úseku. Šedý text
sa bude měnit na farebnú obrázkovú knihu a bude
sa vnímat ako kontinuitná optická úprava (ako
súvislý sled jednotlivých stráň)."R Nagy bol pře-
svědčený, že vďaka pohotovosti moderných re-
produkčných technik bude možné ilustrovat aj
filozofické diela.
Prvý krok k novej opticko-typograhckej syn-
téze v knihe mal by pódia Nagya viesť k novému
zjednotenému písmu. Napísal niekoiko práč o re-
forme písma a nových grafických symboloch.
Preto v súčasnosti Nagya často citujú ako autora
na medzinárodných kongresoch, ked je reč o no-
vých symboloch a znakoch v záujme rozvoja
medzinárodnej komunikatívnosti. ^
Vo svojej kritike písmárskej kultury Nagy
zavrhol rozlišovanie medzi velkými a malými
literami. Pokládal súčasné tvary písma — s vý-
nimkou niektorých fonetických znakov — za pře-
konané, lebo sa zakladajú na prastaréj tradicii
a ich pôvod sa už sotva dá zistiť. Pódia Nagya
len také formy tlačového písma budú znamenat
přínos, ktorých osnova sa bude opierať o přírodo-
vědné poznatky. V tejto súvislosti kladné hodnotí
bezpátkový grotesk, no nepokládá ho za definitivně
riešenie problému. Tvar sa dorieši, až ked sa do-
vrší vývin automatizácie sadzačských a písacích
stroj ov.
Novů opticko-typograhckú syntézu si předsta-
voval Nagy ako neornamentálnu. Namiesto se-
cesnej ornamentálnosti sa dožadoval kontrastov:
prázdnota — plnost, světlé — tmavé, farebné —
nefarebné, vodorovné — zvislé, kolmo — šikmo
a pod. Oproti stáročia trvajúcej ,,staticko-kon-
centrickej" úpravě žiadal rovnováhu, spočívajúcu
na ,,dynamicko-excentrických'' prvkoch. Při ú-
prave rátal s elementárnymi typografickými znak-
mi, bodkami, linkami a i.
Mimoriadna zanietenosť človeka-umelca a dia-
lektická předvídavost charakterizuj ú teoretické

úvahy a praktickú, prevažne experimentálnu
činnost Moholya-Nagya. Úprava Bauhausbücher
sa stala predchodcom súčasného vývinu, ked pod
vplyvom elektroniky prebieha v polygrafii druhá
technická revolúcia a pod tlakom všeobecného
tempa technického a vědeckého rozvoja sa mění
tvárnost knihy. Doba si vynucuje nové formy
učebnic, náučno-populárnu a lexikálnu literaturu,
a napokon sa nevyhnutné črtá nová písmová
symbolika, prisposobená rýchlosádzacím automa-
tom.
Nagyov vplyv pósobil na typografiu Bauhausu
už v dessauskom období. Ale ani v novej dielni
sa typograha nemohla prejavovať v knižnéj
graíike, ale iba v úpravě tlačí pre domácu potřebu.
Typograha a úprava týchto tlačí, ako aj vedenie
dielne podliehali Herbertovi Bayerovi (1900)d°
Už vo weimarskom období — ked typograha
a reklamné návrhárstvo ešte nepatřili do učebnej
osnovy Bauhausu — zaoberal sa spolu so žiakmi,
hlavně Josefom Alber so m a Joostom 8 chrni d-
tom typograhckými experimentami. Značné na
nich vplývala expresívna kaligraha maj stra formy
Ittena, Schwittersov dadaizmus, ale aj kon-
štruktivizmus skupiny ,,De StijU Pieta Mon-
driana a Thea van Doesburga. No rozhodujúci
vplyv na Bayera mala Nagyova úprava Bauhaus-
bücher. Bayer přijal aj Nagyovu myšlienku
reformy písma a elementárnej typograhe a navr-
hol nové písmo Universal-Grotesk v dvoch varian-
toch, v obyčajnom a úzkom řeze.
V osnově Universal-Grotesk z roku 1925, ako
aj v návrhu reklamného druhu tieňového písma
(konturlose Schattenschrift) v tvare grotesku sa
prejavoval mimoriadny grahcký talent a Bayerova
schopnost zovšeobecnit estetické principy Bau-
hausu. Bayerova konstruktivistická interpretácia
grotesku sa vyznačovala redukciou oblých tvarov
a uhlov písma na najpotrebnejšiu mieru. Zjed-
nodušená kresba písmena u, diferencovanost 5, d,
odvážná úspornost v kresbe y, r, ako aj zvýtvar-
nenie 2 svedčia o výsostné tvorivom přístupe
Bayera k riešeniu tvarovej redukcie písma v du-
chu bauhauzovských estetických princípov účelo-
vosti.
Aj ked sa dessauská tlačiareú zameriavala na
typograhcké úlohy len v rámci výcviku a na vý-
robu tlačí pre domácu potřebu, usilovala sa
o osobitnú úpravu a napomáhala krystalizovat
názory na typografiu. Pod vplyvom praxe sa for-

82