Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 83
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0279
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
moval Bayerov profil a v závere svojej pedago-
gické] činnosti sa vzdával dadaistických vplyvov,
ale takisto aj odmietol Nagyovu úpravu Bauhaus-
bücher, najma jeho přehnaný doraz na funkcio-
nalitu tučných liniek. Bayer používal na vyzdvi-
hovanie pestrú, převážue červenú farbu.
Pod Bayerovým vedením sa vyhranili bauhau-
zovské funkcionalistické principy typografie. Jej
hlavně znaky by sa dali zhrnúť do troch bodov:
1. orientácia na elementárne formy písma a or-
namentu,
2. doraz na konštrukciu tlačí,
3. používanie normalizovaného materiálu, naj-
ma papierových formátov.
Popři typografických úlohách pri výrobě mer-
kantilných tlačív sa dessauská tlačiareň zameria-
vala aj na reklamnú tlač. Tento odbor vačšrni při-
tahoval žiakov než úprava ostatných akcidenč-
ných práč. Pri riešení náročných grafických úloh,
kde typograňa hrala len podradnú úlohu, dostával
sa Bayer do konfliktu s niektorými prmcípmi
funkcionalizmu. Spoznával, že pri osonovaní
reklamného tlačiva nevystačí iba s elementárnymi
typografickými prostriedkami a štandardným ma-
teriálom. Svoje poznatky o ohraničenosti funk-
cionalizmu Bayer potom vyjádřil v článku Typo-
ympAfe fTgr&g^ucAgwyggfu^M?ry/^ Článok na-
písal před svojim rozchodom s fmrkcionalizmom
a tesne před odchodom z učilišťa. Poukazuje v ňom
na potřebu chápat účelnost v reklamnom návr-
hárstve v súlade s psychologickými a fyziologic-
kými požiadavkami, ktoré v ňom hrajú nadradenú
úlohu. Bayer píše: ,,Účelná úprava náborových
tlačí mala by predovšetkým vychádzať z psycho-
logickej a fyziologickej stránky věci/' (Zweck-
mässiges Werbesachen-Gestalten sollte in erster
Linie auf Gesetzen der Psychologie und Physio-
logie aufgebaut sein.)^ Bayer napokon odmietol
principy elementárnej typografie v reklamnom
návrhárstve a začal uplatňovat surrealistické vý-
tvarné tendencie.
Po Bayerovom odchode převzal vedenie tla-
čiarne Joost Schmidt (1893—1948). Orientoval
ju na reklamně návrhárstvo a výstavnú grafiku.
Poslednej věnoval hlavnú pozornost. Syntetizoval
vo výstavnéj grahke architektonické a typogra-
fické prvky a svojimi grahcko-písmarskými pú-
tačmi reprezentoval Bauhaus aj navonok, a uči-
liště získalo nimi značnú popularitu.

V knižnej grahke nezaznamenávame teda —
z příčin, ktoré by nás odviedli od témy — ani
v dessauskej ére výraznější přejav. O to pozoru-
hodné jšie bolí odozvy bauhauzovského funkcio-
nalizmu v knižnej kultúre mimo jeho učilišťa.
Najvýznamnějším teoretikom a praktikom funk-
cionalizmu v typografii knihy sa stal JanTschi-
chold, autor mnohých teoretických práč o typo-
grafii, písmárstve a knižnej kultúre vóbec/s Tschi-
choldove práce mali v 20. a 30. rokoch celosvě-
tový význam a bytostné súviseli aj s avantgardiz-
mom v Československu. Na Karla Teigeho sa
Tschichold často odvolával. K Tschicholdovi sa
hlásila aj Škola uměleckých remesiel v Bratislavě
(1928—1938), v ktoréj hlásatelom bauhauzov-
ského funkcionalizmu tschicholdovského razenia
bol architekt Zdeněk Rossmann.^ Jeho prácu
si Tschichold vážil, ukážky z nej zařadil do svojej
knihy TypoympM-scAg Gg-sfu^Mw/.
Tschichold sa všestranné vyrovnal s výtvar-
nými problémami modemej knihy a opierajúc sa
o experiment snažil sa ich riešit s vědeckou pres-
nosťou. V súlade s bauhauzovskými princípmi
účelovosti zdůrazňoval konštruktivizmus a v jeho
teoretických prácach sa často střetáváme s poj-
mom ,,konštrukcia tlačiva" a vyhraněným posto-
jom k výtvarným problémom knihy.
Tschicholdov postoj k písmu možno charakte-
rizovat výrokom z obdobia po druhej světověj
vojně, keď svoje povodně názory odvolal a vyzná-
val klasickú typograhu. Keď sa ho totiž pýtali,
v čom dnes vidí hlavný zdroj ,, omylo v" s voj ho
niekdajšieho avantgardizmu, odpovedal, že ich
vidí v nesprávnéj odpovědi na otázku: ktoré je
najlepšie písmo? Na túto otázku kedysi odpovedal
Tschichold — zástanca elementárnej typografie
jednoznačné: najjednoduchšie. A keďže najjed-
noduchšie písmo je grotesk, teda grotesk je aj naj-
vhodnejším písmom na sadzbu. Rezignujúci Tschi-
chold poznamenává, že chyba sa už stala pri kla-
dení otázky, lebo správné mala zniet: ktoré je
najčitatelnejšie písmo/^
V článku AbúGGr or%u7%g7úúÍ7Tg^ ^ypoyrgí^g Tschi-
chold odmietol nielen linkový a kusový ornament,
ale všetky ornamentálně prvky úpravy, ako na-
příklad klasickú úpravu riadkov na strednú os
a Bodoniho označoval za hlavného zástancu or-
namentálnej typografie. Pozoruhodné však je,
že uznával písmovú tvorbu parmského majstra
a bol to istý paradox, lebo text, ktorým vyjádřil

83
loading ...