Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 84
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0280
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
nesúhlas s B o do nim, dal v rámci vlastně j úpravy
vysádzat z klasicistickej antikvy.
Svoj protiklasický postoj k úpravě na strednú
os odůvodnil Tschichold vědeckými experimen-
tami; ornamentálnost, neprehladnosť, a preto aj
neúčelnosť osovej úpravy vraj stažuje orientovat
sa. Zvýšit prehfadnost odporúčal konstruktivis-
tickými kompozičnými princípmi, ziučovaním ob-
sahové příbuzných textových častí do výrazných
grafických celkov.
Tschichold-konštruktivista pri praktickej práci
— v záujme úspěšného spájania techniky s umě-
ním — velmi zdůrazňoval rozvrh tlačiva, grahckú
skicu. Prvotný návrh pokládal za nevyhnutný
předpoklad pri riešení každéj, aj tej najmenšej
typografickéj úlohy. Hovořil o architektúre tla-
čiva a za základnú jednotku (tehlu) návrhu pova-
žoval riadok a za vyššiu jednotku skupinu riadkov
obsahové příbuzných. Zavedením Tschicholdo-
vých pracovných postupov, najma rozvrhu tla-
čiva, po prvý raz sa pozdvihla typograha na úroveň
exaktnej techniky, začalo sa hovořit o architektúre
tlačiva.
Tschicholdova typograha sa vzdala ornamentu,
aj ilustrácií, ale nie obrázkového materiálu. Umě-
lecká ilustrácia sa podlá něho nezlučuje s textom
— grafickým riadkom. Nemůže sa mu rovnat
čo do du chovné j adekvátnosti a nemůže ani držať
krok s exaktnou technikou čítania sádzaného
textu. Preto sa Tschicholdov konštruktivizmus
dovolává fotografie, ktorá je schopná poskytovat
adekvátnu informáciu o události rovnako exaktne
ako písmo a má bohaté vyjadrovacie schopnosti.
Obrázok-fotograha může informovat o detaile,
alebo aj o celom slede zmien, ktorými událost
prechádza. V podobě fotomontáže může obrázok
obohatit literárnu myšlienku a stává sa adekvátnym
sádzanému riadku, ktorý nám umožňuje vnímá-
ním slov získávat pomocou diferencovaných zna-
kov abecedy súvislú obraznú představu o literár-
nej myšlienke a ději. Tschicholdova škola propa-
govala h/pq/bú), kombináciu písma s fotomontážou
alebo písma s technickou kresbou. Moderné repro-
dukčně techniky by malí mat hlavný podiel na tej -
to o fotograhu sa opierajúcej syntéze slova a ob-
rázku.
Popři zvláštnostiach Tschicholdovho konštruk-
tivizmu v jednom sa úplné stotožňoval so všet-
kými vyznavačmi estetických princípov funkcio-
nalizmu, — že pismo ako hlavný nositel' výtvar-

nosti knihy získává groteskom svoj najadekvát-
nější výraz. Tschichold píše: ,,Grotesk ostává to
písmo súčasnosti, o ktorého mimoriadnej použí-
vatel'nosti sa denne přesvědčí každý, kto kriticky
uvažuje o volbě vhodného písma."i? Na základe
psychotechnických skúšok sa dospělo k dvom
základným poznatkom:
1. čím viac sa tvar písma abstrahuje a zbavuje
ornamentálnych prvkov, tým lepšie a rých-
lejšie sa čita,
2. malé litery sa lepšie čítajú ako verzálky.
Všeobecný příklon ku grotesku odrážal demo-
kratické tendencie a zdůrazněme medzinárodnosti
typografie. Tieto tendencie uvítali po prvej světo-
věj vojně, najma v Europe, keď na troskách monar-
chií vzniklo niekofko nových mnohonárodnostných
štátov s demokratickou ústavou. Tým možno vy-
světlit, že písmo grotesk a funkcionalistická typo-
graha sa stali takmer súčasťou národnej kultúry
vo Švajčiarsku, Belgicku a v niektorých sever-
ských štátoch.
V tom čase sa učitelia Bauhausu už opatrnejšie
vyjadřovali o grotesku ako o jedinej forme písma
s výnimočnými vlastnostami. Konkrétné to bol
Joost Schmidt, ktorý vyučoval písmárstvo a okolo
roku 1930 sa zasadil za ornamentálnejšie tvary
písma. A priamym hlásatelom kompromisu rene-
sančných druhov písma s funkcionalizmom sa stal
vynikajúci anglický typograf a teoretik knižnéj
kultúry Stanley Morison. V teoreticko-esejistic-
kej práci PU%cipG.s o/ TypoqrupAy (1935)
sa hlási k účelovosti. Píše: ,,Typograha má v pod-
statě praktický význam a len mimochodom aj
estetické ciele, lebo čitatel' sa len zriedka chce potě-
šit krásám tlače ..." Vychádzajúc z tohto uti-
litárneho názoru Morison žiada, aby úměrně
k náročnosti obsahu knihy upravovatelia upustili
od prostriedkov, odpútavajúcich čitatela. Moris
dospěl k modernej dehnícii typografie. Píše
,,Typoymý'v Jeýworoť oAu .s-prúrnc
'M-pruvoruf ^ucinrc^g^ý ^ ogoůib^ý?^- cie^ow.'
pre^ťuJ^OM <sadzůo%, pMcA u rAodwoM
tnUoM. pfs'uu/ cúohfori v co vuýcúc.vý
mfere porosMwdet UM^oror
K osobitnému a kultivovanému funkcionalizmu
v typograhi sa dopracoval v tridsiatych rokoch
Paul Renner. Bol nielen teoretikom geometricko-
funkcionálnej typograhe, ale aj jednýrn z najúspeš-
nejších tvor co v moderného grotesku, Futury. Pre
tvarovú čistotu a důslednú geometrizáciu kresby

84
loading ...