Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 112
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0308
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
nemožnost', a koniec starého romantického vztahu
urnenia a spoiočnosti, formulovaného v poste
bohéma a vyvrhela.Umelec sa z okraja spoiočnosti
dostává do samého středu života. Stává sa jeho
programátorom a organizátorom, iniciátorom tvo-
řivosti, latentne ukrytej v masách. Umenie sa
zhodne s týmto poňatím stává predovšetkým ná-
vodom tvorby a metodickým postupom na od-
krytie tvořivosti, ktorá je doposial' mimo urnenia.
Preto, povedzme, Malevič roku 1920 formuluje
tézu. že ,,nie štetec, ale pero je nástrojom umelca".
A nielen teoreticky, i prakticky dostává sa na
program dňa t.éza absolutného zániku maiiarstva.
Malevič odchádza do Vitebska. A nielen on. Orga-
nizuje sa predovšetkým školstvo a iné úlohy, ktoré
vyplývejú z novej spoločenskej situácie. A pokial'
ide o vlastnu tvorbu, tak sú to najma pokusy
o novu architektúru, umělecké remeslá a výrobu,
typograhu a estetickú syntézu nových technik,
teda všetko iné než tradičné umenie. ..Preč s umě-
ním! Nech žije technika! Náboženstvo je klam,
umenie je klam! Zrušte posledné z vážky 1'udského
myslenia s uměním!" atď. — volá program kon-
štruktivistickej alebo produktivistickej skupiny
z roku 1918, podpísaný Tatlinom, Rodčenkom,
Stepanovovou atď.
Na rozdiei od Tatlina a sleduj úcej ho skupiny
tzv. věščetnikov sku])ina okolo Gaba a Pevsnera
nedochádza k týmto krajným teoretickým názo-
rom. Domnievam sa preto, že i vlastný programový
dokument tejto skupiny — tzv. realistický mani-
fest — sa vymyká z dějin konštruktivizmu a patří
skór rnedzi základné texty, anticipujúce klasická
abstrakciu a nie konštruktivizmus. I pojmové
výrazivo je tu velmi blízké historické j eseji Kan-
dinského U&er ř/r der AMyrsf, nehovoriac
o tom, že filozofickým východiskom je tu Černý -
ševskij, resp. Ludwig Feuerbach. V ideách tejto
druhej skupiny potencionálnych konštruktivistov
sa formuluje vztah urnenia a života predovšetkým
ako vztah paralelity. Umenie je sprostredkovate-
lom medzi technikou a životom. Ide o to — teore-
ticky i prakticky manifestuj ú pevsnerovci —
skúmať a abstrahovat realitu vo svojom rytme
skrytých tvořivých sil a siločiar. Manifestovat
ju v jej čistých výtvoroch, zbavených náhodilého
zmyslového povrchu. Tomuto hlavnému, číro
výtvarnému problému (ktorý možno azda vo for-
rnálnej rovině dehnovat ako striedanie dynamic-
kých a statických konštruktívnych elementov)

sa podriaďujú ostatně estetické komponenty tvor-
by, ktoré prestávajú samy o sebe existovat. Predo-
všetkým farba a línia ako zobrazujúci prvok ilus-
tračný a dekoratívny, ďalej objem a hmota ako
prvok plastický. Niektoré nové realizácie — napr.
Gábo z roku 1920 — anticipujú tu další vývin
predovšetkým kinetickéj estetiky a praxe.
Názorové zložitá je tretia východisková skupina
v dějinách ruského a sovietskeho konštruktivizmu
- skupina MaleviČova. Zložitá preto, že vlastný
teoretický text Malevicov neprináša kluč, ale
naopak, ešte vlastně zašifrúva dielo umelca, aj tak
už zložito zakódované. Domnievam sa v tejto
súvislosti, že je velmi dobrým edičným činom
nedávne vydanie Malevičových textov v bratislav-
skom Tatrane. Dobré preto, že neopakuje editorský
počin Bauhausu, staré či nové vydanie Malevičovej
knihy Dte IFe^. (Například z roku
1962 v kolínskom Du Monte.) Právorn sa tu siaha
k novým a objavnejším Malevičovým textom,
ktoré vznikali právě v tejto prvej etape rozvoj a
konštruktivizmu, t. j. v období 1915—1920 a nie
neskôr — 1926, čo je známa bauhauzovská publi-
kácia, akcentujúca u Maleviča právě tie alogicko-
inystizujúce predkonštruktivistické a pokonštruk-
tivistické zložky, ktoré — podlá mha — nie sú
v našich súvislostiach natolko podstatné. Citujem
z pôvodného a pre nás významnejšieho Maleviča:
,,Za nový piaty rozměr hodnotenia a deňnovania
súčasného urnenia a tvorby vyhlašuj ern ekono-
mickosť. Pod jej kontrolu sa dostávajú všetky
technické vynálezy sústav stroj ov a konštrukcií.
Platí to aj pre maliarstvo, hudbu a poéziu, lebo
sú to systémy, ktoré vvjadrujú vnútorný pohyb,
premietnutý do hmatatelného světa Idea
všeobecnej súvislosti a tým konštruktivizmu ako
metody je tu daná. Nezáleží přitom na tom, že
genetický zdroj vlastnej idey ekonomizmu leží —
ako na to poukazuje v doslove k spomenutej publi-
kácii O. ČepaiU v oblasti Avenariovej a Macho ve j
hlozohe, populárnej v Rusku cez diela Bogdanova,
Černova, Juškieviča a iných.
Ak skúmam vztah Maleviča a konštruktivistov,
nezaujímá nás len programové vyhlásenie samého
autora. Ide aj o známe planity a architektony
z okolo roku 1921, o projekty suprematistickej
architektúry a všeobecné koncepty urbanistických
ideí, rozvádzajúce do priestoru tvarové riešenia
doteraz už formulovaných velkých a účinných
geometrických ploch. Štvorec, základný a povoď-
loading ...