Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

tento stredoeurópsky konštruktivizmus, ak ho
porovnáme, povedzme, s východoeurópskym kon-
štruktivizmom, ináč zas s německým, ináč s ho-
landským a západoeurópskym. Prvým takým
faktom, ktorý sa právě nám, Slovákom, vynára
ako zaujímavý, najma v súvislosti so západoeu-
rópskym a holandským konštruktivizmom, je
vplyv folklóru a národných ludových tradicii:
existuj úce a dožívájúce prvky 1'udovej kultury
ako specifická báza tohto zvrchovane internacio-
nálneho slohu. Domnievam sa osobné, že je škoda,
že sa táto konferencia tomuto problému — v úvod-
nom referáte i v diskusii — hlbšie nevěnovala,
že sa tu například nevyužili nesporné podnětné
Vydrove myšlienky v tomto smere, stojace v zdro-
joch bratislavskéj Školy uměleckých remesiel.
Jav je napokon v istej miere všeobecný. A preto
tak, ako je špecihcky východoeurópska a stredo-
európska moderná hudba vo svojich vrcholných
novátoroch: Stravinskom, Bartókovi, Janáčkovi
a dalších nemyslitelná bez vsiaknutia prvkov
folklóru a 1'udovej hudby (obdobné ako například
americký džez), vychádza i celé moderné světové
umenie právě z rustikalizácie, alebo z oživenia
prvkov archaickej národnej alebo 1'udovej kultúry.
Od Gauguina k Picassovi, a ďalej. Pokial' ide o ruský
materiál, tento inšpirujúci vplyv folklóru je vý-
znamný nielen u Larionova, Gončarovovej a star-
šej vrstvy tvorcov (Mír iskusstva), kde sa k němu
autoři i nepokryté sami hlásia, ale dokonca aj
u Maleviča a Tatlina, alebo, povedzme, aj u tak
intelektuálně internacionálneho ducha, ako bol
Wasilij Kandinskij. Asi před f rokmi mal som pří-
ležitost v Moskvě v prekvapivo objavených sú-
kromných zbierkach zhliadnut zaujímavé kon-
cepčně variácie W. Kandinského, čerpá júce po-
učenie z tradičného zdroj a ruských ikon a 1'udovej
národnej tvorby. Aj keď mnohé z ikonológie
priekopníckych diel moderny je ešte nejasné,
isté je, že tento byzantologický moment je silnou
oporou historického duchovného dobrodružstva
autora pri prvom formulovaní problematiky ab-
strakcie okolo roku 1911.
Pokial' ide o umelecko-historické začlenenie
stredoeurópskeho konštruktivizmu, dóležité je,
že na rozdiel od konštruktivizmu východoeuróp-
skeho, východiskový materiál, t. j. základná
umělecká vrstva, voči ktorej sa stredoeurópsky
konštruktivizmus podlá zákona kontrastu vyhrá-
nu je, je expresionizmus a nie kubizmus alebo

futurizinus, ako je to v Rusku alebo na západe.
Tento silný antiexpresionistický tón je badatelný
nielen v nemeckom Bauhause, u polských formis-
tov a kassákovcov, ale tvoří i východisko teorií Tei-
geho a českého Devětsilu. (Je zákonité, že z generá-
cie Osmy teigovci rešpektujú jedine Zrzavého.
Pokial' ide o historické dokumenty, mám na mysli
predovšetkým generačnú diskusiu z roku 1929
u nás, alebo historicky neobyčajne význanmú
Kassákovu kritiku súbornej Kernstockovej vý-
stavy z roku 1918 v Maďarsku atď.)
Toto protiexpresionistické východisko stredo-
európskeho konštruktivizmu je umocněné a po-
chopitelné aj cez latentne vždy existujúci silný
vplyv uměleckých remesiel a remeselnej výroby,
ktorý pán Wingler nazval včera romantickou
notou raného Bauhausu. Doimiievam sa, že je
všeobecný a příznačný pre všetky stredoeurópske
snahy v tomto smere. Priam čítankovo charak-
teristická je tu už sama postava citovaného Laj osa
Kassáka. Odvolávajúc sa na jeho vlastný životopis
(či už pravdivý, či literárně štylizovaný, ale tak
či onak vždy příznačný), stojí za povšimnutie
charakteristika vlastného detstva: opis chlapca,
ktorý cielavedome utéká zo škol, aby uskutočnil
vysnívaný ideál remeselnika. ,,Najbáječnejší zo
všetkých 1'udí musí byt člověk, ktorý dokáže to,
čo chce urobit, realizovat skutočne dokonale.
Iba na tom vari záleží.
Domnievam sa, že táto latentná přítomnost
skúsenosti remesiel ako idealizovaného kritéria
a doplňujúceho zdroja (popři technike) uměleckého
výrazu je markantná nielen v začiatkoch, ale
i v ďalšom vývine stredoeurópskeho konštruk-
tivizmu. Hovořil o tom napokon presvedčivo
i príspevok F. Reichenthala dnes dopoludnia.
Nezabúdajme, že priamym Gropiovým učiteiom,
ku ktorému sa vodca Bauhausu vždy hlásil, bol
Peter Behrens. A nielen on. V stredoeurópskom
konštruktivizme sa vždy neumlčane ozývá Henry
van de Velde, Adolf Loos a další z priekopníkov
historického Werkstattu a Werkbundu, nositelia
to prastarých ideálov kolektívnej remeselnej práce.
Právě v tejto súvislosti je významné si pripomenút,
že Johannes Itten sa stahuje roku 1919 na Bau-
haus z Viedne už s hotovým pedagogickým pro-
gramom, prenášajúc na novů pódu zásady vypra-
cované v historickom Haus der jungen Künstler-
schaft.)
Popři tomto praktickom pátose, vyplývájúcom

1!5