Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 124
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0320
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
O tvoři vom jadre bauhauzovskej idey

Hïadanie optimálně j formy predmetu, zodpovedajúcej podmienkam a požiadavkám naňho kladeným, má za sebou
dlhý vývinový proces. Ak sledujeme úsilie nasej doby o architektonický a umělecký výraz, překvapuje, kolko
tvořivých impulzov vychádzalo -— a to v předstihu před našou dobou — z radov tých, ktorých dnes s rešpektom
a úctou označujeme za avantgardistov.
Medzi tými, čo nám aj dnes majú ešte čo povedat, patří na prvé miesto Gottfried Semper a jeho významné
dielo Leda, pWemyaeü a %?%e?ňe z roku 1851, ktoré sa zrodilo pod dojmom světověj výstavy v Londýne. Predbojovník
a iniciátor obnovenia uměleckého priemyslu, Angličan W. Morris, mal sice romantické představy o znovuzrodem
řemesla a jeho předností, rovnako však podnietil dalších, hlavně Muthesia a Gropia. Poslední domysleli Morrisov
odkaz a najma názor, že ,,veřejnost má právo na čisté prostredie, stvárnené estetickými prostriedkami". Významnou
osobnostou na poli priemyselného výtvarníctva bol Peter Behrens, zakladatel' německého Werkbundu (1907).
Priateïmi Bauhausu sa stali aj Van de Velde a Adolf Loos. Zakladatel' Bauhausu Walter Gropius napísal už roku
1910 památný spis idea 3%a&e&%íce vo veM;07%, obsahujúci základnu myšlienku moderného priemyselného stavebníctva,
ktorú čiastočne uskutočnil o 16 rokov neskór pri výstavbě pokusného sídliska Dessau-Törten.
Dnes vychádza bohatá literatura o Bauhause, no len zriedka sa podaří zachytit živost, pokrokovost a tvorivú
atmosféru na učilišti, ktoré nás tak zaujalo, a ako zdórazňuje Pažitnov, ktorého odkaz podnes pósobí. Aj nás
praktikov predovšetkým zaujíma to, čím Bauhaus i dnes podněcuje a pomáhá.
Bauhaus neusiloval o štýl a nepodporoval šablónovitost, naopak, hlásal, že ,,každá úloha si žiadasvojskériešenie".
Potieral ,,hl'adanie novej formy za každú cenu". V základných princípoch bauhauzovskej produkcie Gropius už
roku 1925 upozorňuje, že ,,hïadanie novej formy za každú cenu třeba odmietať a takisto třeba zavrhnút čisto
dekorativně prvky a vkus historických foriem, lebo nevychádzajú z podstaty věcí". A takisto odmietol Gropius
apoteózu racionalizmu a bezduchý funkcionalizmus.
Nosnost bauhauzovskej idey spočívá na vzájomnom působení majstrov a žiakov, v ich úsilí, že každý po svojom
hladá cestu pri překonávaní izolácie výtvarnej činnosti od praktického života. A výtvarník a architekt je už samou
profesiou předurčený na to, aby sa stal avantgardistom v boji o zludštenie prostredia. Na Bauhause zaznamená-
váme, najma v rokoch 1928—-1930 pod vedením Hannesa Meyera, snahu o rozpoznáváme sociálnych příčin
odcudzenia člověka v kapitalistických výrobných podmienkach a hïadanie východiska.
Od roku 1930 až do smutného konca vedie školu Mies van der Rohe, dósledný zástanca syntézy techniky
a umenia. Zdorazňoval: jednoduchost, prehlad, poriadok v zmysle harmonie a proporcie. Hovorieval: ,,Dajme
mladým architektom gramatiku a ak sú umělci, nech ju menia na poéziu." Aj keď sa rôznia názory na zásady
Miesa van der Rohe, třeba mu přiznat', že napriek priamym útokom sa mu podařilo udržat pedagogickometodickú
úroveň školy.
Pri hodnotení Bauhausu nemali by sme upadat do fetišizácie, lebo je neopakovatelný. No skutočnost, že sa
podnes zaoberáme jeho odkazom, je dostačujúcim dókazom, že je živý a pósobivý a neraz sme sa už mohli
přesvědčit, kolko z jeho základných myšlienok, plánov a metod sa uplatňuje na rozličných učilištiach. Pre svoj
význam a přínos Nemecka k vývinu moderného stavebníctva bol Bauhaus v Dessau vyhlášený za pamiatkový
objekt. V rámci rekonštrukcie města bude Bauhaus uvedený do póvodného stavu, aby v duchu tradicii ďalej slúžil
svoj mu účelu.

124
loading ...