Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

jedno storočie bol Der anhaitische Staatsanzeiger,
ktorý nechýbal ako ,,ich" publikačný orgán ani
v jednej rodině. Bol to u nich symbol vševeda,
skoro na druhom mieste po Bohu.
Dovolte, aby som toto tvrdenie okořenila
anekdotou, kde hlavnou postavou je právě Ober-
bürgermeister Hesse, ktorý ju uvádza ako úvod
vo svojej knihe. Stalo sa to roku 1887, keď bol
žiakom najnižšej triedy v kniežacej prípravnej
škole (Herzogliche Vorschule) v Dessau. Na hodině
biblických dějin, keď im učitel' dorozprával
o Jakubovi, jeho synoch a hladomore, ktorý ohro-
žoval židovský národ v zaslubenej zemi, povedal:
,,Počúvali ste, ako Jakub posiela svojich synov
do Egypta, aby pre hladujúcu rodinu nakúpili
obilie." Potom sa na nás bezprostredne obrátil
s otázkou, ako Jakub vedel, že sa dá v Egypte
kupit obilie? Moji spolužiaci uvažovali, ale ja som
ani minutku nepochyboval o odpovědi. Zdvihol
som ruku a na povzbudzujúci pohlaď učitela
vystřelilo zo mňa: ,.Prostrednictvom Anhaltischer
Staatsanzeiger". Ano, tieto noviny zohrali v ďal-
šom storoči svoju Hessom danú ,,biblická" úlohu.
No nie ako ,,obilie pre hladujúcich", ale opačné:
slúžili tým, ktori aj v mene Božom páchali zlo.
V januári 1925 Das staatliche Bauhaus vo Wei-
mare dává veřejnosti na vedomie, že stojí před
rozpuštěním, a to tlačou v manifeste, v ktorom
vedenie a majstri vyhlasujú, že sú postojom
thúrinskej vlády prinútení z ich iniciativy vybu-
dovaný Bauhaus od 1. apríla 1925 vyhlásit za roz-
puštěný. Obžalúvajú vládu Thürinska, že to při-
pustila a podporovala. Manifest podpísali Gropius,
Feininger, Moholy-Nagy, Klee, Sclilemmer a i.
A tu zase zohrali noviny (ale nie Anhaltischer
Anzeiger) pozitivnu úlohu. Bol to Berliner Tag-
blatt, ktorý uznával a podporoval v článkoch
z pera známých uměleckých kritikov snahy,
novátorstvo a význam Bauhausu, takže sa v ociach
čitateiov táto inštitúcia stala pojmom. Ako prvý
priniesol Berliner Tagblatt vo forme fejtónu správu
o rozpuštění Bauhausu. A právě po prečítaní tohto
článku bolo Hessemu jasné, ako nám hovoří,
že ,,pre vývoj města Dessau sa vytvořili z tejto
situácie možnosti, aké sa už iste nikdy nenaskytnú.
Zainteresoval dalších a všetci boli zajedno v tom,
že si uvědomili kult.úrnu rnisiu Bauhausu. Vo Wei-
mare bol Bauhaus štátnou inštitúciou, v Dessau
ho má prevziaf město. Ale čo ďalej? Este sa to
nepředložilo ani mestskej rade, a už sa začal boj

proti. Skadiaî? To bolo jasné. Takzvanú muníciu
dodali dessauským protivníkům Bauhausu wei-
marské pravičiarske kruhy. V meste začali kolovat
pamflety proti Gr opioví a ostatným. No a teraz
pochopíte, prečo tá anekdota na začiatku. Anhalti-
scher Anzeiger, ktorý bol v očiach mešťanostu
dietafa vševedom, 38 rokov po anekdotě začína
vojnu proti Bauhausu a Hessovi. Na pokračovanie
rozprúdia diskusiu o Bauhause a uverejnia výzvu,
ktorú končia slovami ,,Daňoví poplatníci! Reme-
selníci! Rodičia! Zaměstnanci a robotníci! Pro-
testujte všetkými prostriedkami proti novým zaťa-
ženiam svojho města pochybnou novou inštitúciou.
Mimochodom ohrožuje aj u nás osvedčenú vý-
chovnú možnost, a to našu školu uměleckých
remesiel v jej doterajšej forme ..." Prečo hovořím
o týchto detailoch? Myslím, že len z nich jasné
vidiet, kto a z akého aspektu sa postavil za túto
vec alebo proti nej. Aké vrstvy spoločnosti a ako
im přitom pomáhali komunikačně prostriedky.
Je tiež zaujímavé, kto bol za: na prvom mieste
Hesse, profesoři Volkshochschule, študenti umě-
leckého směru. Ako kuriozita: architekti boli
rozdvojení.
Keď došlo k rozhodujúcemu hlasovaniu 23.
marca 1925, bolo 26 hlasov áno, 15 nie.
Začalo sa dessauské obdobie:
1. apríla v niekolkých miestnostiach umelecko-
priemyselnej školy a školy remesiel. Majstri do-
stali ateliéry v Kunsthalle. Dielňam požičala celé
poschodie jedna textilná továren.
Úlohy Bauhausu v Dessau poznáte z predošlých
príspevkov a roznych publikácií. Je tiež známe,
že Bauhaus umožnil rozvij ať schopnosti právě tak
budúcim remeselníkom ako budúcim umelcom.
Aj to vieme, že základné vzdelanie, ktoré bolo pre
oboch rovnaké, začalo sa šestmesačným příprav-
ným kurzorn (Vorkurs). Jeho ciel'om bolo vo ve-
kom, vzděláním, nadaním a schopnosťami rózno-
rodých študentoch nvolniť maximálně tvořivé
sily a vyvolat zmysel pre materiál a nástroje.
Vo Vorkurse musel študent dokázat svoje nadanie
a schopnosti a len tak mohol postúpiť do ďalšieho
semestra. To znamená, že tu nerozhodovalo pre-
došlé školské vzdelanie či diplomy, ale jedine do-
kaž nadania a tvořívej práce. Keď som ja absol-
vovala přípravný kurz, stal sa názorný případ:
Hotový architekt nepostúpil do ďalšieho semestra,
ale istý stolársky tovariš áno. Ukázalo sa neskôr,
že architekt si získal diplom prácou chudobného