Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 130
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0326
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Vyhrotenie politických protikladů v pri stále
stúpa júcej krize v předvečer nástupe nia fašizmu
zákonité spolitizovalo aj život na Bauhause.
U niektorých profesorov sa javila ochota podpo-
rovat tzv. ,,apolitickost" školy, druhí, ako čiastoč-
ne aj nadriadené úřady, zasa koketovali s touto
kultúrno-bolsevickou (ako Bauhaus nacisti rádi
nazývali) inštitúciou, ale přitom zakazovali vnú-
trobauhauzerom byt marxistami. Nevieme, či si
mysleli, že za bránou je čiara, kde už nimi mohli
byt? Nastali úplné paradoxně situácie. V tom istom
Bauhause, ktorý sa vo svojom prvom manifeste
z roku 1919, na titulnej straně, v dřevořeze od
Lyonela Feiningera hrdo menu je ,,Die Kathedrale
des Sozializmus", ktorý pri velkých štrajkových
a revolučných bojoch roku 1924 venuje IAH
(Internationale Arbeiterhilfe — Medzinárodná
robotnicka pomoc) pre vážněných, ich rodiny
a štrajkujúcich dvadsať uměleckých diel od umel-
cov, ako Albers, Feřninger, Klee, Moholy-Nagy,
Mucha, Schlemmer a iní . . neskôr sa odohrávali
události, o ktorých vám chcem rozprávať. Nová
doba sa stala skutoČnosťou. Je tu nezávisle od
toho, či s úou súhlasíme, alebo nie. Tak to bolo,
tak to je a bude. Je to zákonitost. Aplikujme to
teda aj na dobu, o ktorej hovořím, a to na úseku
spoločnost-škola, škola-profesori, profesori-študen-
ti, študenti-spoločnost.
Na jednej straně zněli hlasy rezortu, města a nie-
ktorých profesorov, že nikto nemóže pochybovat
o tom, že vylúčenie politiky z práce Bauhausu
je existenčnou podmienkou tejto inštitúcie . . ."
Začali sa množit správy a udania o tom, že sú
snahy zo strany radikálnych študentov zneuží-
vat pódu Bauhausu na ciele politickej propagandy.
Správy boli aj v takom znění, že majstři sledujú
túto činnost s najváčšou obavou. Sú rozhořčení,
že riaditel' Hannes Meyer nepodniká nič, aby s tý-
mito pre Bauhaus tak škodlivými tendenciami
skoncoval. Vtedy Hannesa Meyera předvolali
k Oberbúrgermeistrovi. Část autentického dialogu
— sám Hesse o tom píše — vyzněla takto:
Hannes Meyer: ,,Móžu aj komunisti študovat
na Bauhause?" Hesse: ,,Politické presvedčenie
študentov neskúmame. No je samozřejmé, že
žiaden študuj úci nesmie v rámci Bauhausu vy ví jat
politickú činnost."
Nato bola na čiernej tabuli pre vyhlášky štu-
dentom vylepená výstraha, v ktorej sa každá
politická činnost zakazuje. Zakazovali, ale nemohli

zastavit, lebo dobové události išli do tuhého.
Pravdou je, že ešte za Gropia roku 1927 sa založila
prvá komunistická buňka študentskej frakcie
(KOSTUFRA). Právě tu sa začal druhý paralelný
úzký kontakt medzi Bauhausom a Junkers Werke,
ktorý spomínam v predošlom odseku.
Toto druhé zblíženie sa začalo před bránami
závodov, kde študenti už pri nástupe prvej šichty
rozdávali komunistické a iné pokrokové noviny
a brožúry a — diskutovali. Přitom sa vždy usi-
lovali byť přesní ráno v škole na přednáškách,
ktoré si velmi vážili.
Keďže ateliérové byty, postavené s voj ho času
pre študentov, postupné sa používali na iné ciele,
museli si študenti nájsť iné bývanie. Našli pomoc
právě u Junkersových robotníkov. Ako? Vtedy
sa začalo družstevně bytové hnutie (to ešte před
slávnym sídliskom Törten). 8 podporou města
a závodu si robotníci na amortizačné požičky po-
stavili tzv. ,,Schreberove domčeky (Schreber-
háuschen). Do malých jednobytoviek s malou
záhradkou pod končistú střechu přistavili minia-
túrnu manzardku. Tieto manzardky potom tra-
dičné prenajímali len študentom Bauhausu a
z pravidelného nájmu si splácali Čiastku povinnej
mesačnej amortizácie.
Milý a nezabudnutelný to býval obraz, keď sa
na ulici ozval náš pověstný ,,Bauhaus-Pňíf" (pís-
kaná znělka Bauhausu). Bol to prvý takt z jednej
českej 1'udovej piesne (doteraz sme nemohli zistit,
ako sa zvolil právě tento), a z každého podstreš-
ného okna sa vystrčila bauhauzlerská hlava.
Domčeky boli tak blízko seba, že sme nemuseli,
keď sme si mali niečo povedat, prejst cez ulicu,
ale okná hovořili k oknám, a to niekedy aj velmi
závažné lúbostné odkazy. Prečo takto? Prečo sa
nenastahovali milenci k sebe? To by najlepšie
vysvětlil staro-mladý bauhauzler, priateï Ross-
mann. Jeho případ patří k historii lások na Bau-
hause a k středověkým zákonom štátu Anhalt.
No neodbočujme, aj keď téma lásky je pěkná
a má svoju históriu.
Organizácia komunistických študentov mala
svojho politického a organizačného vedúceho
a jedného študenta ako koopto váného člena
vo výbore magdeburského Unterbezirksleitungu,
kam Dessau politicko-organizačne patřil. Správy
o politickej činnosti študentstva zodpovedali
pravdě. Varovanie ,,dobroprajníkov" sa stále
ozývalo: ,,Poměry sú deň čo den neudržatelnejšie"

130
loading ...