Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 171
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0367
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
začal aj skupinový exodus bauhauzistov, ktorý
individuálně začal už dávnejšie Marcel Breuer.
Predohrou Breuerovho odchodu z Nemecka bol
jeho pobyt v Prahe na Gočárovej škole stavitel'-
stva, kde som ho stretol a potriasol si s ním ruku
v spoločnosti umelcov Andrej a Nemesa, Jána
Želibského, Frica Hoífstádtera, Jána Mudrocha
a iných slovenských adeptov výtvarného umenia
na pražských vysokých školách. Zastihli sme ho
s nástrojmi v rukách vo vel'kej, prázdnej miest-
nosti, v ktorej Breuer právě tvaroval ,,x-tu
variáciu" svojej stoličky z ohýbaných kovových
rúr, účelnej stoličky, dosahujúcej dnes — v po-
době jedného z mnohých variantov — celosvětový
štandard a bez ktorej si nemožno prakticky před-
stavit ekonomicky zariadenú veřejná inštitúciu,
posluchárně alebo prijímacie miestnosti. Videi
som, že Marcel Breuer bol velmi zahíbený do de-
tailov riešenia nového tvaru stoličky. V rukách
držal kliešte a pásky z remeňa či podobného ma-
teriálu na prepaženie opěradla. Po krátkej, sym-
patické j výměně niekolkých slov najprv v něm-
čině a potom v jeho rodnom jazyku — maďarčine
— ohladuplne som sa odporúčal a, žmurknúc na
chlapcov zo Slovenska, sme sa z jeho ,,eremitáže"
v Gočárovni úctyplne vytratili. Odchádzajúc
z tejto krátkej návštěvy u ,,právej ruky" zakla-
dateta Bauhausu — Gropia — ihned som nado-
budol dojem (súdiac podlá jeho pohybov a nará-
bania s nástrojmi i materiálom počas nášho zozna-
movacieho rozhovoru), že ide o perfekcionistu,
ktorý premyslene kladie doraz na každý detail,
a o znamenitého konstruktivistického technologa.
S jeho prácami som sa znovu stretol až roku 1947,
keď som sa pristahoval do USA.
Po zatvorení školy v Berlíne začala sa hromadná
cmigrácia bauhauzistov najprv do okolitých kra-
jin, v ktorých ešte vládli demokratické režimy,
a neskór za Atlantik. Vasilij Kandinskij sa napří-
klad vysťahoval do Paríža, Klee sa vrátil do rod-
ného Svajčiarska. Gropius po trojročnom pobyte
v Anglicku zakotvil napokon roku 1937 na Har-
wardskej škole architektury v Cambridge, v USA.
Na Harward nastúpil ako vedúci architektonickéj
vysokej školy. V tom istom roku pozval tamtiež
za asistenta svoju už osvědčená pravá ruku,
,,majstra" Marcela Breuera. Takto im bolo obom.
umožněné začat aj stavitelská prax.
V prvých rokoch pósobenia na Harwarde si
obidvaja postavili v konzervatívnom ovzduší

předměstských viliek áčelné rodinné domce, v kto-
rých pohotové použili mnohé štandardy americkej
architektáry v New Englande. Zaujímavá je
reakcia jedného význačného obyvatela tejto štvrte
na novopostavené rodinné domy: Gropius, stretnác
jedného dňa potomka staroslávnej americkej rodi-
ny Johna Adamsa, svojho nového suseda, bol
frapovaný vyhlásemm tohto konzervatívneho Bos -
tončana, že najnovšie moderné domy navrhnuté
právě ním a Breuerom sa lepšie zhodujá so starou
americkou tradíciou celého sídliska vo svojej
jednoduchosti a áčelnosti než mnohé iné nové rie-
šenia. Z Gropiovho suseda prehovoril duch tra
dičnej, pragmatickej americkej filozofie. Právě
ona dávala a dává Amerike zvláštnu flexibilitu.
Cez ňu neustále přijímá nové popudy a myšlienky
z celého světa, či už na poli vied, techniky alebo
umenia.
Dalším význačným členom exodusu do Ameriky
sa stal roku 1937 vytrvalý Mies van der Rohe,
keď ho požiadali, aby učil na Illinois Institute
of Technology (IIT), vtedy nazývanom ,,Armour
Institute". Miesa potom následoval Peterhans
Hilberseimer a mnohí jeho študenti. Moholy-Nagy
založil tzv. ,,New Bauhaus", neskór známy ako
Institute of Design v Chicagu. Slávny typograf
Bayer sa stal riaditel'om a uměleckým poradcom
vel'kej reklamněj agentáry v New Yorku a pro-
fesor Albers zase začal vyučovat na Black Moun-
tain College v severnej Karolíně. Takto sa od za-
čiatku druhéj třetiny 20. storočia přijímali a roz-
šiřovali v USA na školách stavitel'stva a výtvar-
ných umění výchovné metody a myšlienky Bau-
hausu.
Zo všetkých spomenutých sa Gropius v spolu-
práci s Adolfom Meyerom záčastnil v Amerike —
už roku 1922 — medzinárodnej sátaže so svojimi
návrhmi na mrakodrap vydavatelstva časopisu
Chicago Tribune. Budova maia pozostávať z troch
blokov rozličnej velkosti, s viditelnou železobeto-
novou konštrukciou na priečeliach v zmysle
tradicie ,,chicagskéj školy", podlá ktorej štruk-
turálne články májá byt zvýrazněné a opticky
upřednostněné před prvkami neštrukturálnymi.
(Bolo to už v jeho predvojnových projektoch
továrně Fagus a budov postavených z příležitosti
výstavy Werkbund.) Přibližné v tom istom čase
píše Gropius knihu o ideách a štruktáre štátneho
Bauhausu a roku 1925 vydává v Mnichove su-
márnu knihu pod názvom Arcáf-

171
loading ...