DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Cincík, Jozef G.: Vplyv Bauhausu na súčasnú architektúru v USA
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0368
v ktorej priniesol prvý raz prehl'ad všetkých
moderných stavieb, zhodujúcich sa s koncepciou
a s cielmi Bauhausu. Medzi nimi boli práce naj-
pokrokovejších architektův z európskeho aj ame-
rického kontinentu. Nachádzame v nej aj stavby
Franka Lloyda Wrighta, architekta silného indi-
vidualistického prejavu, ktorý už před prvou
světovou vojnou vyrastal ako ,,enfant terrible"
americkej novodobej architektúry.
Pre velký rozsah nametu o bauhauzistoch v USA
sa sústredíme nateraz len na architektonická a pe-
dagogická činnost vedácich osobností tohto hnutia.
Po krátkodobej a smrťou předčasné prerušenej
činnosti Moholya-Nagya myslíme predovšetkým
na vynikajácu výchovná a projekčná prácu W.
Gropia, Miesa van der Rohe a Marcela Breuera.
Vpád tejto trojice bauhauzistov v druhej tretine
nášho storočia zanechal neodškriepitelné stopy
a v podstatě vlastně změnil celkový obraz a vývoj
americkej architektáry. Mnohé z ich pionierskych
práč na ázemí USA — popři architektonických
strukturách Franka Lloyda Wrighta, ako napr.
jeho Kaufmann House ,,Falling Water" v Bear
Run v Pensylvánii z roku 1936 — sá dnes vyhlá-
šené za národné historické pamiatky a vzaté
pod veřejná ochranu. Podobné aj Gropiov prvý
rodinný dom, postavený roku 1937, o ktorom
sme hovořili v sávislosti s poznámkou jeho ame-
rického suseda J. Adamsa.
Z pedagogického hladiska zo spomenutej trojice
bauhauzistov v USA naj silné jšie determinoval
návrhárstvo v stavitelstve Gropius. Jeho žiaci
rozvili isté strukturálně a priestorové riešenia,
ktoré sa dnes v návrhárňach amerických archi-
tektův označujá aj termínom ,,Gropian" (gro-
piovské). Zdá sa, že Gropius svojou neobyčajnou,
altruistickou, všetko objímajácou a na váetko
do detailov mysliacou povahou vychoval najváčší
tábor mladých adeptov funkcionalistickej ame-
rickej architektáry. V tejto výchove ho znamenité
podporoval svojírn technologickým kriticizmom
jeho majstrovský asistent Breuer. Keby sme dnes,
takmer po polstoročnom odstupe od počiatkov
činnosti Waltera Gropia chceli charakterizovat
podlá zásad Bauhausu základná poučku, ktorou sa
on riadi pri organickom navrhovaní architekto-
nických celkov a vsetkých do podrobností pře-
myšlených funkcií, museli by sme povedat, že je
to stále, aj dnes, v 85-tom roku aktívneho veku
tohto velkého majstra modemej architektáry,
zásada ,,per intergrationem".
Sociálně a humanisticky, v ovzduší demokra-
tické j starostlivosti a koordinácie zdá sa byt Gro-
pius niekedy až prehnane ustarostený, aby svo-
jimi architektonickými návrhmi předvídal každá
funkciu a potřebu člověka alebo spoločenstva.
Slovom, integruje organicky a snaží sa o jednotu
zložíek, hoci často ide o velmi róznorodé požia-
davky. Keby sme to mali vyjádřit hudobne,
siahli by sme po termíne ,,Andante moderato con
voce humana". Gropius bol a ostal vždy zástancom
koordinácie a práce kolaboratívnej. Preto ako
vyvrcholenie svoj ho dávného experimentu s ko-
laboratívnou praxou založil roku 1945 spoločnost
,,The Architects Collaborative Inc." (TAC), ktorá
s prenikavým áspechom áčinkuje dodnes. Jej
organizáciu práce možno dehnovat následovně:
konečné rozhodnutia o návrhoch, ktoré sa májá
uskutočnit, ostávajá v rukách jednotlivých part-
nerov. Jeden z nich je zodpovědný za celok a
ostatní, všetcí skončení a dokonalí specialisti, pra-
cuj á na dosiahnut.í maximálněj áčelnosti a po-
hodila v produkcii realizovatelných štandardov
v organickéj skupinovej jednote.
Zaujímavé je konstatovat zo spatného pohladu,
že takýto sociálny altruizmus a zmysel pre ko-
operáciu boli Gropiovi vrodené. V knihe nazvanej
o/ Tohd (vydaná roku 1943
v sérii World Perspectives, N. Y. C.), v ktorej zhr-
nul svoje zásady o áčele architektáry po dlhých
desaťročiach pedagogickej aj stavitelskej praxe,
spomína si na zvláštny moment vo svojom živote:
,,Keď som bol malým chlapcom, niekt.o sa ma
spýtal, ktorá farbu mám rád. Roky si potom
robila moja rodina zo mňa posměch, pretože som
po krátkom zaváhaní odpovedal: «Bunt ist meine
Lieblingsfarbe))." (,,Moja oblábená farba je pest-
rost.") Chlapec Gropius už vtedy cítil náklonnost
pojat všetky doležité zložky života do jednoty,
namiesto toho aby vyláčil z nej nějaké časti, aby
sa takto nestal vo s vo j ich náhladoch a zámeroch
ázkoprsým a dogmatickým. Preto až dodnes,
vekom starec, ale myšlienkami a temperamentom
mladík, vie profesor Gropius přijat akákolvek
iniciativu a myšlienku, ktorá pri architektonickom
stvárňovaní priestoru ulahčuje život člověka a spo-
ločnosti.
Bauhauzisti vóbec ako pedagógovia rádi použí-
vali pre myšlienku organickéj integrácie a pruž-
172
moderných stavieb, zhodujúcich sa s koncepciou
a s cielmi Bauhausu. Medzi nimi boli práce naj-
pokrokovejších architektův z európskeho aj ame-
rického kontinentu. Nachádzame v nej aj stavby
Franka Lloyda Wrighta, architekta silného indi-
vidualistického prejavu, ktorý už před prvou
světovou vojnou vyrastal ako ,,enfant terrible"
americkej novodobej architektúry.
Pre velký rozsah nametu o bauhauzistoch v USA
sa sústredíme nateraz len na architektonická a pe-
dagogická činnost vedácich osobností tohto hnutia.
Po krátkodobej a smrťou předčasné prerušenej
činnosti Moholya-Nagya myslíme predovšetkým
na vynikajácu výchovná a projekčná prácu W.
Gropia, Miesa van der Rohe a Marcela Breuera.
Vpád tejto trojice bauhauzistov v druhej tretine
nášho storočia zanechal neodškriepitelné stopy
a v podstatě vlastně změnil celkový obraz a vývoj
americkej architektáry. Mnohé z ich pionierskych
práč na ázemí USA — popři architektonických
strukturách Franka Lloyda Wrighta, ako napr.
jeho Kaufmann House ,,Falling Water" v Bear
Run v Pensylvánii z roku 1936 — sá dnes vyhlá-
šené za národné historické pamiatky a vzaté
pod veřejná ochranu. Podobné aj Gropiov prvý
rodinný dom, postavený roku 1937, o ktorom
sme hovořili v sávislosti s poznámkou jeho ame-
rického suseda J. Adamsa.
Z pedagogického hladiska zo spomenutej trojice
bauhauzistov v USA naj silné jšie determinoval
návrhárstvo v stavitelstve Gropius. Jeho žiaci
rozvili isté strukturálně a priestorové riešenia,
ktoré sa dnes v návrhárňach amerických archi-
tektův označujá aj termínom ,,Gropian" (gro-
piovské). Zdá sa, že Gropius svojou neobyčajnou,
altruistickou, všetko objímajácou a na váetko
do detailov mysliacou povahou vychoval najváčší
tábor mladých adeptov funkcionalistickej ame-
rickej architektáry. V tejto výchove ho znamenité
podporoval svojírn technologickým kriticizmom
jeho majstrovský asistent Breuer. Keby sme dnes,
takmer po polstoročnom odstupe od počiatkov
činnosti Waltera Gropia chceli charakterizovat
podlá zásad Bauhausu základná poučku, ktorou sa
on riadi pri organickom navrhovaní architekto-
nických celkov a vsetkých do podrobností pře-
myšlených funkcií, museli by sme povedat, že je
to stále, aj dnes, v 85-tom roku aktívneho veku
tohto velkého majstra modemej architektáry,
zásada ,,per intergrationem".
Sociálně a humanisticky, v ovzduší demokra-
tické j starostlivosti a koordinácie zdá sa byt Gro-
pius niekedy až prehnane ustarostený, aby svo-
jimi architektonickými návrhmi předvídal každá
funkciu a potřebu člověka alebo spoločenstva.
Slovom, integruje organicky a snaží sa o jednotu
zložíek, hoci často ide o velmi róznorodé požia-
davky. Keby sme to mali vyjádřit hudobne,
siahli by sme po termíne ,,Andante moderato con
voce humana". Gropius bol a ostal vždy zástancom
koordinácie a práce kolaboratívnej. Preto ako
vyvrcholenie svoj ho dávného experimentu s ko-
laboratívnou praxou založil roku 1945 spoločnost
,,The Architects Collaborative Inc." (TAC), ktorá
s prenikavým áspechom áčinkuje dodnes. Jej
organizáciu práce možno dehnovat následovně:
konečné rozhodnutia o návrhoch, ktoré sa májá
uskutočnit, ostávajá v rukách jednotlivých part-
nerov. Jeden z nich je zodpovědný za celok a
ostatní, všetcí skončení a dokonalí specialisti, pra-
cuj á na dosiahnut.í maximálněj áčelnosti a po-
hodila v produkcii realizovatelných štandardov
v organickéj skupinovej jednote.
Zaujímavé je konstatovat zo spatného pohladu,
že takýto sociálny altruizmus a zmysel pre ko-
operáciu boli Gropiovi vrodené. V knihe nazvanej
o/ Tohd (vydaná roku 1943
v sérii World Perspectives, N. Y. C.), v ktorej zhr-
nul svoje zásady o áčele architektáry po dlhých
desaťročiach pedagogickej aj stavitelskej praxe,
spomína si na zvláštny moment vo svojom živote:
,,Keď som bol malým chlapcom, niekt.o sa ma
spýtal, ktorá farbu mám rád. Roky si potom
robila moja rodina zo mňa posměch, pretože som
po krátkom zaváhaní odpovedal: «Bunt ist meine
Lieblingsfarbe))." (,,Moja oblábená farba je pest-
rost.") Chlapec Gropius už vtedy cítil náklonnost
pojat všetky doležité zložky života do jednoty,
namiesto toho aby vyláčil z nej nějaké časti, aby
sa takto nestal vo s vo j ich náhladoch a zámeroch
ázkoprsým a dogmatickým. Preto až dodnes,
vekom starec, ale myšlienkami a temperamentom
mladík, vie profesor Gropius přijat akákolvek
iniciativu a myšlienku, ktorá pri architektonickom
stvárňovaní priestoru ulahčuje život člověka a spo-
ločnosti.
Bauhauzisti vóbec ako pedagógovia rádi použí-
vali pre myšlienku organickéj integrácie a pruž-
172