Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 173
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0369
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
nosti porovnáme so stromom, ktorého tri hlavně
zložky harmonicky súvisia a spolupracujú: kořene,
kmen a koruna. Prvý z nich bol tušim maliar Klee,
druhý Mies van der Rohe a potom takéto prirov-
nanie pre organickosť, ktorá váží koreňami v po-
třebách 1'udskej spoločnosti a doby, opakovali
často iní ako řečnicky zvrat alebo symbol bau-
hauzizmu. Takto bol nahradený póvodný Feinin-
gerov symbol Bauhausu, znázorňujúci katedrálu
ako pravzor spolupráce všetkých stavitelských
a výtvarných cechov.
Roku 1953, pri příležitosti svojej sedemdesiatky,
mal Gropius v Chicagu slávnostnú reč, vyzvaný
starým kolegom Miesom van der Rohe, vtedy už
riaditeiom IIT. Keď sa dozvěděl, že na jeho počest
chcú na priestranstve před nemocnicou Michaela
Reesa v Chicagu (pri stavbě ktorej Gropius bol
osem rokov odborným poradcom) zasadit strom,
poznamenal: ,,Želal by som si, aby sa na tomto
strome, na ktorom móžu sediet vtáci mnohých
farieb a druhov, každý cítil bezpečne. Neželal
by som si vymedzit používanie tohto stromu len
pre také druhy vtákov, ktoré by malí špičaté
chvostíky alebo aerodynamické siluety, alebo zasa
medzinárodné črty alebo napokon «bauhauzis-
tický oděv». Slovom, rád by som sa stal pohostin-
ným stromom, z ktorého by bolo počut mnohé
a rozličné piesne, len nie falošné zvuky imitáto-
rov..
Z povedaného je zřejmé, že v Gropiovom celo-
životnom diele, ktoré ani dnes nie je ukončené,
vlastně sa opat ozývá heslo všetkých priebojných
novodobých architektov a umelcov, smádiacich
za pravdou a póvodnými riešeniami. Ide tu vlastně
aj o metodu Gropiovho súčasníka amerického
póvodu, večne nespokojného Franka Lloyda Wrigh-
ta, ktorý, pracuj úc ešte pod vedením Sullivana
v Chicagu, dal nad ohnisko svojho domu vytesat
svoje životné heslo: ,,Pravda je život" — či naopak
— ,,Život je pravda". Takto Gropius a bauhau-
zisti, ktorí po převzatí moci nacistami v Nemecku
přešli cez Atlantik, organicky vplynuli do hesla
architektury amerického kontinentu. Hesla, ktoré
Frank Lloyd Wright vyhlásit už před prvou svě-
tovou vojnou.
Pozrime sa teraz na Gropiovu architektonická
činnost po opuštění Nemecka roku 1936. Po ná-
vrhoch na Impington Village College v Cam-
bridgeshire, ktoré vypracoval spolu s E. M. Fryom
ešte v Anglicku ako prvý vzor školy pavilónového

typu a jednopodlažnej školskéj budovy v USA,
po menších návrhoch na rodinné domy a sídliská
v oblasti Bostonu, N. E., USA, spolu s Breuerom
vypracoval roku 1941 schému na sídlisko v Ken-
singtone nedaleko Pittsburgu. Na kensingtonskom
sídlištnom návrhu je zaujímavé, to, že budovy
sú volné zoskupované, podlá geologického profilu
zvažujúcich sa návrší. V rokoch 1949—1950 vy-
pracoval a vybudoval pre Harwardskú univerzitu
v spolupráci s TAC skupinu siedmich trojpodlaž-
ných a štvorpodlažných internátov, nazvaných
The Graduate Center. V týchto budovách sa znovu
usiloval včlenit do architektúry aj iné odvetvia
výtvarného ume nia. V jedálni sú to napr. nástěnné
malby od Joana Miróa a Herberta Bayera, dře-
vené reliéfy Hansa Arpa a práce iných umelcov.
Medzitým, samozřejmé, ako hlavný poradca a
hýbatel' TAC v Cambridge — v spolupráci s mno-
hými inými vedúcimi architektami Ameriky —
projektoval a realizoval mnohé význačné budovy,
z ktorých třeba spomenút vel'vyslanectvo USA
v Aténách, postavené roku 1961. Zaujímavé je,
ako věděli Gropius a jeho pracovný team spojit
funkčně a účelové potřeby s gréckym ,,géniom
loci". Po dokončení budovy Gropius konštatoval,
že cielom takejto štruktúry bolo, aby vyzerala
vážné, mierumilovne a pozývajúco a aby popři
zladení s klasickým duchom miesta zároveň vy-
zněla aj modeme. To sa mu plné podařilo najma
kombináciou stlpových podpier krokvicového streš-
ného preklenutia a štvorcovým patiom v střede
budovy. Přibližné v tom istom roku začal pracovat
na smernom pláne bagdadskej univerzity v Iráku,
veïkolepom rozvrhu univerzitného města a kul-
túrneho centra, z ktorého bolí dosial' postavené
len niektoré budovy. Velmi zaujímavo riešil vstup
do univerzitného města s tromi štíhlými, v pol-
kruhoch vrcholiacimi oblúkmi, z ktorých vrcholný
uzáverový kameň vynechal, symbolizujúc tým,
že pre pokrok vied a umění je vždy potřebné mat
,,otvorenú myse!".
Z najposlednejších práč velkých rozmerov z ná-
vrhářského štola Gropiovho a jeho spolupracovní-
kův prichodí spomenút mrakodrap leteckej spo-
ločnosti ,,Panam" v New Yorku a ďalej urbanis-
tické plány na přestavbu dolného města v Bostone,
ktoré je ešte len v stádiu rozpracovania. Najnovšie
bola na jar 1968 otvorená budova ,,East Tower"
v Clevelande, projektovaná už 84-ročným Gro-
piom. Jej masivnost a funkčnost má zaiste t%v.

173
loading ...