,,gropiovské" kvality. Na tejto budově spolupra-
covali aj niektorí z jeho najmladších žiakov. Třeba
spomenúť aspoň tých. ktorí sa okolo něho zo-
skupovali v posledných rokoch, najma už zosnulú
Jean B. Fletcherovú, Normana C. Fletchera,
Johna C. Harknessa, Sarah P. Harknessovú,
Loisa A. McMillena a Benjamina Thompsona.
Všetkých menovaných, tvoriacich v súčasnosti
skupinu zvanú ,,TAC. Inc.", vyznamenal Americký
institut arc-hitektov roku 1964 zvláštnym diplo-
mom. Práca Gropiovej skupiny je v ňom cha-
rakterizovaná následovně :
,,Walter Gropius has long held that the pro-
fession of architecture has lost some of its effec-
tiveness in organizing its practice on the boss and
assistant principle some years of a notable effort
in estabkshing a purely démocratie association
of equal partners hâve carried TAC through the
formative years into the maturity of producing
Architecture of a high rank without personal
idiosyncracies — even of the self effacing Mas-
ter . .
Je takmer nemožné oddělit harwardskú peda-
gogickú posobnost Breuerovu od Gropiovej. Ich
činnost a vychovávatelská prax mala silný vplyv
na tých žiakov, ktorí dnes tvoria novu generáciu
amerických architektov, ako sú Paul Rudolph,
Philip Johnson, John Johansen, Landis Gores,
Edward L. Barnes a iní.
Spomenuli sme, že Gropius ani v USA nepřestal
riešit architektonické problémy spósobom integ-
rácie myšlienok a práce kolektivu. Mies van der
Rohe sa zatial' snažil ,,per eliminationem" do-
siahnut v konštrukcii a v stavebných elementoch
jasnost a dokonalost až klasickú. Na rozdiel od
Gropia sa usiluje o rozměrné priestory a liberaliz-
mus v riešení interiérov. Ako štrukturálnu jed-
notku si Mies vypracoval aj akúsi formulu, ,,mo-
dul" na základe štandardov USA, ktorý by srno
nazvali priestorovou jednotkou (v rozmeroch
24x24x 12 stop). V tomto priestorovom module,
na základe ktorého staval aj vysokoškolské budovy
Illinois Institute of Technology, kde bol až done-
dávna riaditel'om, mal flexibilnú možnost kánonicky
přidávat alebo štiepit priestory podlá účelu budov.
Mies van der Rohe mal od mladosti zvláštny
cit pre štrukturálne jednotky a obdiv pre stavebný
materiál, ktorý prejavil napr. vo vyhodnotení
takého prvku, ako je jednoduchá pálená tehla.
Zmysel pre klasické, až matematicky přesné vy-

užitie stavebných materiálov v Amerike počas
troch desatročí priviedol Miesa aj k maximálnemu
využitiu statických sil, skrytých v železobetó-
novej alebo ocelověj kostrovej konštrukcii budov,
najma v tých prípadoch, kde steny a podlahy bu-
dov sú zavesené vlastně na hřadách ocelověj
kostry, alebo tam, kde krokvicovité previsnutia
smělo nadnášajú nadstavby bez toho, abv sa
bortili alebo klesali. Takýto je spósob, ktorý dnes
v americkom stavitelskou! slangu spolocne s po-
užíváním záclonových sklených stien nazývajú
,,miesovským" štýlom (..Miesian" ako protiklad
výrazu ,,Gropian"). Zatial čo sa Gropius pri archi-
tektonickou! riešení až minuciózne stará o vnútorné
vybavenie bydlísk, t. j. o súčasné a okamžité po-
hodlie bývajúceho, Mies nechává liberálně otvo-
rené velké interiérové priestory s takým záměrom,
aby si budúci používáte! budovy — podlá svojich
potrieb — pohyblivými priečkami účelne zadelil
priestor na menšie jednotky. Mies s matematickou
jasnoslou ostává vlastně v architektonickou!,
interiérovom slova zmysle liberálom, ponechá-
vajúc na voli majitela použitie alebo zadelenie
priestorov. Neby sme aj jeho chceli charakterizo-
vat hudobnou terminológiou, povedali by sme,
že pracuje ,.Largo con fortezza ma moderato".
Mies van der Rohe prišiel do USA ako 50-ročný
vyzretý architekt. V Europe budoval poměrně
málo — viac projektoval, ale v USA jeho chýr
aj okruh zákazníkov rýchle rástli. Desat rokov
po příchode za more mal velkú retrospektívnu
výstavu v Museum of Modem Art v New Yorku.
Publicita, ktorej sa mu dostalo prvou monogra-
ňou o jeho dovtedajšom diele z pera jeho význam-
ného žiaka Philipa Johnsona, vlastně založila jeho
popularitu. Roku 1938, ihned po výstave, bol po-
zvaný do Chicaga na čelo architektonickej školy
IIT. Jeho prvým vaším návrhom v následujúcich
dvoch rokoch bol směrný plán pre tento techno-
logický inštitút.
V budovách IIT v Chicagu (z ktorých prvé boli
postavené v rokoch 1942—1943) položil Mies
základy centrálnej myšlienke pre svoj budúci
americký architektonický štýl. Jeho základné
poňatie konštrukcie od týchto čias ukazuje oce-
lovú kostru budovy, ktorej podlažie tvoří nad
úrovňou zeme nadnášané pódium, podobné ako
v jeho chýrnom ,,Barcelonskom pavilóne", po-
stavenou! pre známu medzinárodnú výstavu roku
1929. Na rozdiel od tohto pavilónu -- ktorého

174