Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 48
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0058
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
kopíroval tridsať portrétov příslušníkův panovnického
rodu — pozři studiu F. Zsindelyiho, A pecemi Dáduy
Muvészettorténeti Értesítb V, 1956, 61. Podlá
K. Garasovej (pozři c.d. o maliarstve 18. storočia v Uhor-
sku, s. 263) roku 1778 portrétoval klužského mešťanostu
Martina Hochmeistern.
Pozři G en thon István, díagyororgzóg wúcíGsrď
I, B^alapešť 1959. 135.
-i Pozři c.d. R. Pallucchiniho, resp. publikáciu
Decia Gioseffiho, DFňrro Feuesiuna eiei Geiieee/do.
Bergarno 1960.
22 Učet — Summarischer Rechnungs Extrakt — na
základe ktorého sa zmieňuje o tejto práci B. Kemény
vo svojej nepublikovanej Ka.?2oáA:e reweh
coa, je uložený — podobné ako Kemény o va rukopisná
pozostalosť — v Archíve města Bratislavy, lad. 55,
fasc. 8, 55/3.
23 Postup přestavby a renovácie šenkvického kostola
podrobné rozvádza publikácia Jána Dubovského a Gustá-
va Réta, 400 rokov Šenkvíc, Bratislava 1966, 142—143.
24 Podlá udania miestneho farára, p. G. Réta, obraz
restauroval ca před 23—25 rokmi páter Alexander Buzna.
23 Autorstvo J. A. Messerschmidta pri tejto práci
určuje málo známa historická práca Gabriela Kolino-
vicsa, Penguicsierr^G GArou,icoa /.'/U'/'O/; Temp-
fnrťoruTn. V jej predhovore (na s. 4) sa Martin J. Kova-
chich, dověrně známy s F. X. Messerschmidtom, zmie-
ňuje o novom oltáři šenkvického kostola. Kovachich tu
sice neuvádza umělcovo krstné měno, no štýlovo-kritický
rozbor autorstvo umelcovho brata Františka X. Messer-
schmidta v tomto případe vylučuje. Oltář vzniká naviac
v období, kedy bol F. X. Messerschmidt už ťažko zachvá-
tený progresívnym štádiom svojej duševnej choroby,
v roku smrti umelca.
26 Údaj čerpáme z materiálov Umeleckohistorického
dokumentačného střediska v Budapešti.
22 C.d. o maliarstve 18. storočia v Uhorsku, 263.
23 Podobizen bola vystavená roku 1937 v Prahe na
výstave Staré umění na Slovensku. Pozři rovnomenný
katalog, Praha 1937, 47 — tu je ako autor uvedený
Ant. A. Zeillinger. Dnes je v zbierkach Banského muzea
v Banskej Stiavnici.
2 9 Podlá údajov rudnayovskej kanonickej vizitácie
z roku 1823, uloženej v Okresnom archíve v Trnavě.
3° Pozři repr. č. 167 v citovanej umelcovej monografii
od K. Garasovej.
34 Tamže, 261. Reprodukciu rytiny pozři v diele Laura
Pittoni, Die Uiňoui. Bergamo 1907 (Repr. zo s. 46.)
32 Obraz prešiel do inventára Mestskej galérie z ma-
jetku bratislavského Městského rnúzea, ktoré ho získalo
kupou roku 1936 zo známej zbierky kníhkupca Stampfela.
33 Pozři citovanú Maulbertschovu monografiu, s. 192,
pozn. č. 371 a s. 236.
34 Tamže, 53.
3 3 Kaplnka bola roku 1772 znovuvystavaná bratislav-
ským staviteiom Matějom Walchom na náklady sloven-
ského rodáka, pátikostolského biskupa Juraja Klimu.
Pozři publikáciu G. Weyde, Die ernageiDc/íe KircDe and
iAr D/henrer dí. HADU Bratislava 1924, 5—7, ako aj
citované dielo J. Cincíka, 53.

33 Za spríst.upnenie odbornej reštaurátorskej správy,
ako aj za umožnenie prezretia fotograhckého materiálu,
získaného pri tejto příležitosti, dakujeme prof. K. Vese-
lému. Monogram, odokrytý na plombe zadnej steny
kaplnky, nepovažujeme za monogram autora fresky.
32 Zoznam je podlá údajov J. Cincíka v c.d., 52,
uložený v archíve biskupstva v Szombathelyi — Aedeh-
cium 40. Zoznam uvádza aj K. Garasová, a to tak
v citovanej Maulbertschovej monografii, ako aj v cito-
vanej štúdii o J. Winterhalterovi.
33 Reicher, uvádzaný v rukopise J. M. Korabinského
a v citovanom diele P. Ballusa, kde je charakterizovaný
ako ,geschickter Zimmermahler", podlá všetkého nie je
totožný s F.X. Leicherom, ako sa domnieva K. Garasová.
Údaj sa skór vztahuje na Jozefa Lechnera, maliara
zúčastněného pri výzdobě Csákyho divadla, ktorý sa
podlá svědectva matrik a daňových knih zdržuje v Bra-
tislavě v rokoch 1776—1793. Pozři matriky narodených
r.k. fary sv. Martina v Bratislavě, ako aj příslušné
daňové knihy v Mestskom archíve v Bratislavě I B 3-e.
39 Zápis v maďarskej řeči v r.k. matrike zomretých
v Banskej Bystrici v překlade znie: ,,9. január 1846.
Anton Zallinger, maliar a měšťan. Narodil sa v Bratislavě,
zomrel v Banskej Bystrici. Příčina smrti: nervová
zimnica. Zomrel večer o 6-tej hodině, zaopatřený. Bol
pochovaný 12-teho, popoludní o 4-tej hodině na cintoríne
farárom Antonom Tilessom."
4° Zápis v matrike narodených r.k. fary sv. Martina
v Bratislavě znie: ,,2. Jan. 1780. Antonius Franciscus
Xaverius. Parentes: Andreas Zallinger, Pictor et Josepha
ejus consors. Patrini: Franciscus Xaver Pichler, Pictor.
Ex citte. Baptisavit: Philippus Páless.
44 J. Fleischer, AfagyaroA: n bčcsi
Budapešť 1935.
42 Y případe Kristiny je měno matky v matrike vyne-
chané. Pozři r.k. matriky narodených v Banskej Bystrici,
roky 1813^1822.
43 Pozři súpis publikovaný J. Kapossym pod názvom
É/pFóAg 330&r<ís20&, ég grq/í/cMííoÁ: día.gyarorsságon
Muvészettorténeti Értesítb 1952, č. 1, 139.
44 Totožnost s maliarom Antonom Zallingerom, portre-
tistom grófa J. Colloreda z roku 1791, je podlá věkového
odhadu vylúčená.
43 Maliarova dcéra Jozefa sa vydala napr. za Jozefa
Gondu, úradníka miestneho župného súdu.
40 Pozři článok P. Szumráka, A^
Archeológíai Értesítb 1889, 221.
42 Nateraz nie je objasněný ani vztah Václava Zallin-
gera k Filipovi Zallingerovi, výrobcovi čokolády v Bra-
tislavě, ktorého měno zaznamenává bratislavská matrika
narodených r.k. fary sv. Martina roku 1798. Vzhladom
na zložité, doposial nie celkom objasněné příbuzenské
vztahy v zallingerovskej rodině pokúsili sme sa pre
lepšiu prehladnosť zostaviť názorný rodokmeň, ktorý tu
uvádzame.
4s Po odovzdaní rukopisu tejto práce do tlaěe vyšiel
príspevokM. Malíkovej, zhrňujúci výsledky jej výskumu
diela Andre j a Zallingera, ako aj poznatky niektorých
pracovníčok SI7PSOP (Vlastivědný časopis XVII, č. 1,
15—19). Uvedená štúdia, ako aj súpis pamiatok na Slo-

48
loading ...