Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 121
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0133
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
K problematike sochařského portrétu
prvej polovice 19. storočia
v tvorbě Jána Roidtnera na Slovensku

VIERA LUXOVÁ

Počas prvej polovice 19. stor. nedosiahla na území
Slovenska sochárska podobizen širší rozkvet. Málo
to svoje všeobecné ideové i užšie miestne příčiny.
Záujem rastúcej buržoazie sa sústreďoval viac
na maliarsky portrét, ktorý bol zaužívanejší,
oblúbenejší i finančně dostupnější, čo zavážilo
nemálo najma v období po napoleonských vojnách.
Z tohto dóvodu ostal sochársky portrét v záujmo-
vej sféře rodovej aristokracie, ktorá však upřed-
nostňovala známějších cudzích autorov. Ojedinele
dochované práce sú preto prevažne cudzej pro-
veniencie, predstavujú zvyčajne ukážku z por-
trétneho úsilia niektorého viedenského autora.
Na Slovensku nepodnietili rozvoj samostatnejšej
portrétně j tvorby. Na rozdiel od maliarstva
nedospěla vtedy u nás sochárska podobizen
k založeniu vývojaschopnej tradicie, ani špeci-
ňcky svojského výrazu.
Popři památných medailách a portrétnych
medailónoch ako súčasti náhrobníkov^ reprezentuje
u nás dobový portrét niekolko búst z veřejných
zbierok. V oponickom kaštieli sú predovšetkým
dve mramorové poprsia od Jána Nepomuka
Schallera, z nich dievčenský portrét pochádza
z čias autorovho pobytu v Říme (sign. IS 1822).
Prostý bustový výřez nečlenený drapériou prenáša
doraz na citlivé modelovanú hlavu, pričom až
kaligrafické spracovanie vlasov dává tým výraz-
né jšie vyznieť mákkým, jemným prechodom tváře.
Lyrický akcent ustúpil už do úzadia v neskoršej
buste A. Apponyiho (sign. vzadu Johann Schaller
MDCCCNNVI). Přednes je věcnější, opisnejší
a suchší. Na odeve zobrazeného sledujeme množ-
stvo pozorné stvárnených detailov, modelácia črt
tváře je celkove plošnejšia.
Schallerovho následovníka, viedenského sochára

Františka Haberstocka reprezentuje na Slovensku
sádrová busta neznámej ženy, azda arcivojvodky-
ne Žohe (znač. vzadu Haberstock fecit)^ z topoï-
čianskeho kaštiela. Autor modeloval tvář ženy
v duchu požiadaviek medzinárodného klasicizmu.
Pozornost diváka však přitahuj ú predovšetkým
ostatné partie práce hmotné cítěné a naliehavo
traktované. Vlasy, formované do pravidelné až
schematicky rozvrhnutých lokni, pre dobový vkus
typických, ozdobuje masívna korunka so závojom,
ktorý tvoří přechod k bohato členenej drapérii.
Celkove je Haberstockova práca reprezentativněj-
šia a pósobí živším dojmom než Schallerove
portréty (vďaka plastickéjšej modelácii i značnému
pootočeniu hlavy), no nedosahuje ich kvalitativně]
úrovně.
Oproti intímnejšiemu Schallerovi je mladšia
busta cisára Františka I. od Jozefa Kliebera
(majetok bratislavskej Mestskej galérie) zmyslo-
vejšia, sugestívnejšia a monumentálnejšia. Obča-
nom města ju daroval panovník za zásluhy v na-
poleonských vojnách, pričom oficiálně odhalenie
sa uskutočnilo v radnej sieni dna 31. 5. 184ld
Autor zásadné nadviazal na Canovovu představu
tohto monarchu (portrét z roku 1798). Použil
tak isto drapériu římského panovníka, ktorú stvár-
nil so značným plastickým zaujatím. Oproti
Canovovej práci vyznieva však Iilieberova busta
majestátnejšie. Přísné frontálnu kompozičnú sché-
mu oživuje elegantně riasenie prehodenej drapérie.
Individuálně črty viděné realisticky najma v partii
úst a v konštrukcii krku stulili v maske imperá-
tora. Nesporné modelačné a charakterizačné schop-
nosti podriadil sochár v tomto případe dominant-
nej snahe vyhotovit bustu vladára, monarchu.
Dve voskové bozzetá zo zbierok hradu na Krás-

121
loading ...