Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

7. Univerzitný kostol, Trnava, 1692

zdóraznené hustějšími, plastickéjšími rastlinnými
girlandami. Ale azda sa nemýlíme, ak sa domnie-
vame, že u Barberiniho opätovne použitý motiv
postáv s funkciou atlantov, vymodelovaných
v bočných lodiach, kde nesú klenbu, pochádza
z blízkého Garsteinu, kde presne v tom istom
čase modelovala Carloneho dielňa tie isté hgúry.
Výzdoba klenby v 8t. Cecilia v Como z čias okolo
roku 1687, t.j. z posledného obdobia majstrovho
života, je čistým ohlasom raných motívov Barbe-
riniho: plochy orámované girlandami, za nimi
drapéria splývajuca z naberaného uzla a odhrňaná
anjelikmi atď. V priebehu celej výtvarnéj dráhy
Barberiniho možno sledovat isté, pre jeho umenie
obzvlášť charakteristické ozdobné prvky a možno
ich nájst aj v Novorn Meste nad Váhom.
Napokon třeba sa zmieniť ešte o jednej pamiatke

na slovenskom území, a to už o spomenutom
trnavskom kostole jezuitov, kde možno tiež nájst
stopy jeho umenia. Ako sme povedali, tu už od
druhéj štvrtiny 17. stor. pracovali priebežne
talianski štukatéri, ktorí k nám došli zo štajerského
Klosterneuburgu. V sústavnom zdobení bočných
kaplniek kostola nastáva však po roku 1656
přestávka. Na práce tohto druhu dostávali jezuiti
od rozličných majetných rodin značné dary.
K výzdobě kaplnky pri vchode došlo však akiste
až po dlhej prestávke, a to štedrosťou novoměstské-
ho prepošta-mecéna Jakuba Haška. Svedčia o tom
kartuše s erbami umiestené v střede římsy v otvore
kaplniek a zachované archívně údaje. Pravda,
dokladajú to aj postavy štyroch západných
cirkevných otcov sediacich na klenutých římsách.
Tieto hgúry sú rodnými bratmi všetkých soch

147