DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Toran, Eduard: Avantgardy vo výtvarnom umení a dnešok
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0223
lizmus majú svoje stále opráviienie, hoci nie ako slohy z prvej polovice 20. storočia. Nebuclem tieto
směry ďalej analyzovat, pretože námět funkcionalizmus majú preberat ďalšie příspěvky; dovolte
mi však iba zopakovat — čo som spomenul dávnejšie i v pnblikácii A v době,
keď funkcionalizmus u nás ešte oficiálně zaznávali — že neskoršie omyly pri hodnotení funkcionalizmu
vyplývali z neschopnosti rozoznávat na jednej straně funkcionalizmus ako istý historicky ohraničený
výtvarný směr, smerujúci až k formalizmu, ktorého vystúpenie v novodobých dějinách však bolo
nesporné vážným prínosom (jeho nedostatkom bola istá jednostrannost až dogmatizmus); na druhej
straně sa ukázala pri jeho hodnotení neschopnost odhalit — v rámci tohto výtvarného směru prvej
polovice 20. storočia — jeho pravý zdroj a podstatu, t. j. funkcionalizmus ako hladajúcu a stále
sa rozvíjajúcu metodu, ktorá je — vo všetkých ohladoch — základnou podmienkou každéj ludskej
činnosti, platnou, samozřejmé, i v tvorbě estetických úžitkových objektov. Funkcionalizmus ako
metoda aj ako štýl postavil nové a věcné kritériá tvořivých procesov v architektuře, v užitých
umeniach i v priemyselnom výtvarníctve; predostrel nové úvahy, umělecké názory a zobrazil sa
v hmotných tvaroch, farbách a v ich kompozíciách. V dvadsiatych rokoch to konkrétné boli geometri-
zujúce útvary, zodpovedajúce záujmom přísné racionálněj technologie výroby, v sociálněj situácii
poznačenej nedostatkami, povojnovým obdobím, hospodářskými krízami atď. Nič však nebránilo
v podstatě tomu, aby sa funkcionalizmus — ako metoda — neprepracoval k neskorším organickejším
útvarom, zdóvodneným rozvojom výroby i rastom nárokov v tzv. konzume uměleckých objektov;
zdóvodnených však najma osvojováním si úlohy uspokojovat aj psychické nároky člověka.
Ako výtvarný směr mal funkcionalizmus svoje historické obmedzenia a právom sa mu okrem iného
vytýkalo aj to, že nadšený možnosfami techniky podriaďoval jej aj člověka. Tieto prejavy, ku ktorým
nesporné přišlo, nemožno chápat ako nedostatky toho pravého funkcionalizmu — funkcionalizmu
ako humanistickej tvořívej metody — ale skór ako znaky funkcionalizmu v podstatě cudzie, ako
formalizmus, ako nepochopenie jeho komplexného poslania a nedomýšianie jeho princípov. Je
nepochybné, že ak funkcionalizmus umeleckú zložku tvorby zdanlivo alebo nahlas potláčal,
v skutočnosti znamenal — hoci neuvedomelo - novů estetiku a umělecký výraz primeraný novej
době.
A túto metodu funkcionalizmu, stavajúceho aj na psychických a sociáinych potřebách člověka,
nemóže odmietnut ani dnešná architektonická a designérská tvorba.
Každá 1'udská činnost (i umělecká alebo pseudoumelecká) je niečím (vědomě alebo neuvedomele)
motivovaná a jej priebeh je zameraný na spině nie nějakého ciela, nejakej potřeby; z toho vyplývá,
že každý záměrný tvořivý proces má funkčný charakter; čiže uplatňuje funkcionalistické hladiská.
Funkcionalizmus — ako metoda tvorby — stává sa všadeprítomným a jeho stopy alebo zásahy možno
vypozorovat a spoïahlivo vyanalyzovat i v takých súčasných návratoch do neosecesnej atmosféry,
ktorou prekvitá najma dnešné zahraničné užité umenie. Renesancia novosecesie, například v tvaroch
i vo farebnej škále dnes viditelné prosperuje; existenciou potvrdzuje, že tu boli nějaké aktivně
požiadavky, ktoré ju vyvolali, čím sa teda stala funkčnou. Alebo — čo je to isté, lenže inými slovami
— mohol tu byť záporný postoj voči iným opačným tendenciám, napr. ,,racionálnějším", čo napokon
taktiež podpořilo vlnu neosecesie.
Dnešná doba poskytuje a povoluje v praxi tvorby prostredia pestrú škálu možností, v zásadách,
v štýloch, v rozróznených módných oblubách. Výrobcovia, trh i morálka vkusu pripúštajú popři
sebe projekty a objekty přísné racionalistické, ako aj zbytočne dekorativizované, štýl tzv.
funkcionalizmu spřed 30 — 40 rokov právě tak ako secesiu, utopizmus alebo historizmus. Popritom
všetkom vznikajú a do súčasného prostredia sa začleňujú aj novinky skutočne zaujímavé, ktoré
nesporné zásadné ovplyvnia v budúcnosti změny interiéru (napr. nafukovací nábytok z plastických
látok, papierové šaty a riad atď.).
Za chvíiu sa dostaneme k otázke, kde a či vóbec je v tom všetkom konaní pósobenie nejakej
avantgardy.
Zatial však ešte konštatujeme, že ,,všetko je možné", ,,všetko sa smie", že sa teda strácajú akési
meradlá. Kde nie sú kritériá, tam tažko určovat hodnotu dosahovaného alebo projektovaného
27
směry ďalej analyzovat, pretože námět funkcionalizmus majú preberat ďalšie příspěvky; dovolte
mi však iba zopakovat — čo som spomenul dávnejšie i v pnblikácii A v době,
keď funkcionalizmus u nás ešte oficiálně zaznávali — že neskoršie omyly pri hodnotení funkcionalizmu
vyplývali z neschopnosti rozoznávat na jednej straně funkcionalizmus ako istý historicky ohraničený
výtvarný směr, smerujúci až k formalizmu, ktorého vystúpenie v novodobých dějinách však bolo
nesporné vážným prínosom (jeho nedostatkom bola istá jednostrannost až dogmatizmus); na druhej
straně sa ukázala pri jeho hodnotení neschopnost odhalit — v rámci tohto výtvarného směru prvej
polovice 20. storočia — jeho pravý zdroj a podstatu, t. j. funkcionalizmus ako hladajúcu a stále
sa rozvíjajúcu metodu, ktorá je — vo všetkých ohladoch — základnou podmienkou každéj ludskej
činnosti, platnou, samozřejmé, i v tvorbě estetických úžitkových objektov. Funkcionalizmus ako
metoda aj ako štýl postavil nové a věcné kritériá tvořivých procesov v architektuře, v užitých
umeniach i v priemyselnom výtvarníctve; predostrel nové úvahy, umělecké názory a zobrazil sa
v hmotných tvaroch, farbách a v ich kompozíciách. V dvadsiatych rokoch to konkrétné boli geometri-
zujúce útvary, zodpovedajúce záujmom přísné racionálněj technologie výroby, v sociálněj situácii
poznačenej nedostatkami, povojnovým obdobím, hospodářskými krízami atď. Nič však nebránilo
v podstatě tomu, aby sa funkcionalizmus — ako metoda — neprepracoval k neskorším organickejším
útvarom, zdóvodneným rozvojom výroby i rastom nárokov v tzv. konzume uměleckých objektov;
zdóvodnených však najma osvojováním si úlohy uspokojovat aj psychické nároky člověka.
Ako výtvarný směr mal funkcionalizmus svoje historické obmedzenia a právom sa mu okrem iného
vytýkalo aj to, že nadšený možnosfami techniky podriaďoval jej aj člověka. Tieto prejavy, ku ktorým
nesporné přišlo, nemožno chápat ako nedostatky toho pravého funkcionalizmu — funkcionalizmu
ako humanistickej tvořívej metody — ale skór ako znaky funkcionalizmu v podstatě cudzie, ako
formalizmus, ako nepochopenie jeho komplexného poslania a nedomýšianie jeho princípov. Je
nepochybné, že ak funkcionalizmus umeleckú zložku tvorby zdanlivo alebo nahlas potláčal,
v skutočnosti znamenal — hoci neuvedomelo - novů estetiku a umělecký výraz primeraný novej
době.
A túto metodu funkcionalizmu, stavajúceho aj na psychických a sociáinych potřebách člověka,
nemóže odmietnut ani dnešná architektonická a designérská tvorba.
Každá 1'udská činnost (i umělecká alebo pseudoumelecká) je niečím (vědomě alebo neuvedomele)
motivovaná a jej priebeh je zameraný na spině nie nějakého ciela, nejakej potřeby; z toho vyplývá,
že každý záměrný tvořivý proces má funkčný charakter; čiže uplatňuje funkcionalistické hladiská.
Funkcionalizmus — ako metoda tvorby — stává sa všadeprítomným a jeho stopy alebo zásahy možno
vypozorovat a spoïahlivo vyanalyzovat i v takých súčasných návratoch do neosecesnej atmosféry,
ktorou prekvitá najma dnešné zahraničné užité umenie. Renesancia novosecesie, například v tvaroch
i vo farebnej škále dnes viditelné prosperuje; existenciou potvrdzuje, že tu boli nějaké aktivně
požiadavky, ktoré ju vyvolali, čím sa teda stala funkčnou. Alebo — čo je to isté, lenže inými slovami
— mohol tu byť záporný postoj voči iným opačným tendenciám, napr. ,,racionálnějším", čo napokon
taktiež podpořilo vlnu neosecesie.
Dnešná doba poskytuje a povoluje v praxi tvorby prostredia pestrú škálu možností, v zásadách,
v štýloch, v rozróznených módných oblubách. Výrobcovia, trh i morálka vkusu pripúštajú popři
sebe projekty a objekty přísné racionalistické, ako aj zbytočne dekorativizované, štýl tzv.
funkcionalizmu spřed 30 — 40 rokov právě tak ako secesiu, utopizmus alebo historizmus. Popritom
všetkom vznikajú a do súčasného prostredia sa začleňujú aj novinky skutočne zaujímavé, ktoré
nesporné zásadné ovplyvnia v budúcnosti změny interiéru (napr. nafukovací nábytok z plastických
látok, papierové šaty a riad atď.).
Za chvíiu sa dostaneme k otázke, kde a či vóbec je v tom všetkom konaní pósobenie nejakej
avantgardy.
Zatial však ešte konštatujeme, že ,,všetko je možné", ,,všetko sa smie", že sa teda strácajú akési
meradlá. Kde nie sú kritériá, tam tažko určovat hodnotu dosahovaného alebo projektovaného
27