Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:
Reichenthal, František: Poznámky o vývine S̆UR v rokoch 1928 - 1938
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0267

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
sme oficiálně otvorili prvé celodenně oddelenie
SUR. Vydra teda zvíťazil nad mojím pesimizmom,
a čo bolo najváčším překvapením a Vydrovým
úspechom súčasne —- takmer všetci žiaci ostali
až do ukončenia ročníka. Dokonca sme mali žiakov
aj z cudziny.
Nedostatkom večerných kurzov bola chýba-
jáca perspektiva. V normálněj škole získává žiak
zároveň s vysvědčením aj určité privilégiá, postup
a právo na vykonáváme určitých funkcií. Takéto
prirodzené výhody chýbali SUR. Otvorením celo-
dennej výuky nastala v tomto ohlade změna.
V tom čase už boli vo velkých kultúrnych cen-
trách republiky dobré vybudované umělecko-
priemyselné školy. Vydra sa preto z praktických
dóvodov zameriaval na vybudovanie takých tried,
ktoré by priniesli niečo nového. Tak vznikla myš-
lienka vybudovat školu fotografického a filmového
umenia. Aká to bola nová myšlienka, vidieť aj
z toho, že v Amerike, teda v krajině rozvitej filmo-
vé j výroby, iba teraz začínajú organizovat na nie-
ktorých univerzitách filmové sekcie.
Vydra mimoriadne podporoval pedagogická
teóriu. Nabádal i mňa na napísanie niekolkých
názorných článkov pre pedagogický časopis Mi-
nisterstva školstva. V jednom z nich som vypra-
coval teóriu, ako kresbou zjednodušovat tvar a po-
hyb hgúr, aby aj žiaci mohli niekolkými čiarami
načrtnut 1'udskú postavu a jej pohyby. Předpoklá-
dám. že na základe mojej teoretickej činnosti ma
potom pověřili založit nový vyučovací predmet
pre budúcich hlmárov, ktorý sme pomenovali
,,filmové skicovanie". V ďalšom článku som sa
zasa zaoberal zjednodušenou kresbou ženskej
figury. Mala to byt pomůcka pre tých, čo májá
nápady na módné návrhy, aby ich věděli niekol-
kými čiarami a bez vlastněj kresliarskej pohoto-
vosti vyjádřit. Azda pre táto moju teoretická akti-
vitu ma pověřili po náhlej Galandovej smrti vyučo-
váním módného kreslenia v rámci textilného
oddelenia, pod vedením nadaného umelca Fr.
Malého. Tu som sa už cítil viac doma, keďže som
vyučoval odbor kreslenia, hoci v aplikovanej po-
době.
Výraz ,,módné kreslenie" obsahuje dva prvky
— módu a kreslenie. Faktom však je, že ani Ga-
landa, ani ja sme neboli odborníkmi pre módu,
a preto sme sa celkom prirodzene viac sástredili
na druhá polovicu tohto predmetu, totiž na kres-
lenie. Obaja sme sa teda usilovali, aby žiaci získali

kresliarsko-technická schopnost na samostatné
vyjadrenie svojich nápadov v móde. V tomto
oddělení sme zaznamenávali rovnaké skásenosti
s celodenným vyučováním ako v aranžérstve.
Mali sme nielen dostatočný počet žiakov, ale aj
záujem a návštěvnost boli počas celého školského
roku velmi dobré.
Chcem v tejto sávislosti poukázat na isté roz-
diely medzi Galandovým a mojím pedagogickým
postupom. Obaja sme chceli dosiahnut to isté,
ale inými metodami. Ako som už spomenul v sá-
vislosti s traktátmi o zjednodušovanej figurálněj
kresbe, používal som pomůcku — akási kostru
z rovných čiar a foriem podlá pevných rozmerov
a princípov. Z kostry sa mala utvořit íigára s 1'ud-
skými formami a táto mali žiaci dopíňat vlastnými
módnými nápadmi. Při kreslení sme používali
ceruzu a čiernu akvarelová farbu. Naším cielom
bolo poskytnáť žiakom technické pomócky na vy-
jádřeme ich nápadov a nie vychovávat z nich
umelcov. Sám som sa pousiloval, aby postupné
získali istá technická zručnost a aby sa věděli
pósobivo vyjádřit.
Galanda i ja sme sa usilovali dat študentom
niečo praktické, čo by im poslážilo pri výkone
řemesla a zároveň sme chceli dat isté základy tým,
ktorí mali vyššie ciele a chceli pokračovat v štádiu.
Ale Galandov postup sa celkom odlišoval od
mójho. (iastočne z principu i z praktických dóvo-
dov používal techniku montáže. Najrozličnejšie
materiály, ako textil, hodváb, kožušina, koža,
papier s rozličnou štruktárou, výstřižky z časopisov
a automatizované mechanizmy boli základom
v jeho práci. Kreslenie tvořilo iba východisko pri
vzniku návrhu a pri jeho zakončení na zdórazne-
nie určitého detailu.
Už som zdůraznil, že sme všade, kde to bolo
vhodné, používali najnovšie pedagogické a umě-
lecké metody, ale nebol by som áplne spravodlivý,
keby som nespomenul, že už vtedy sme občas
pracovali s takými technickými a kompozičnými
metodami, ktoré sa ob j avili inde až neskoršie.
Například v aranžérskom oddělení sme pri navr-
hovaní eliminovali kresbu. Pracovali sme výlučné
s róznofarebnými a rožne textárovanými papiermi.
Žiaci sa bavili s geometrickými formami a priro-
dzeným spôsobom sa naučili abstraktně kompo-
novat. Metodu abstraktného komponovania sme
používali hlavně vo večerných kurzoch pri hladaní
aranžérských nápadov. Papierové ástrižky sym-

71
 
Annotationen