Futury (vznikla v rokoch 1928—1930) uznávajú
Rennera na celom svete. Futura bola už začiatkom
30. rokov známa vo všetkých tlačiarňach v Eu-
rope a USA.
Tesne před druhou světovou vojnou vydal
Renner teoretická prácu,^ v ktorej sa sice verejne
nehlási k estetickým princípom Bauhausu, ale
názorom a svojím dielom dává najavo, že je zá-
stancom grotesku a geometricko-funkcionálně j
typografie, a to v čase, keď nacistický režim kriesil
tradíciu frakturového písma.
Přísná geometrizácia je hlavným znakom kresby
Rennerovej Futury. V klasickej forme potvrdil
teoretický předpoklad Moholya-Nagya, Tschichol-
da a iných prívržencov funkcionalizmu, že hod-
nota písma, myslím utilitárna hodnota, schopnost
čitatelá ho rýchlo vnímat sa zvyšuje úměrně
s tým, ako sa v základnom tvare přibližuje k zá-
kladným geometrickým formám.
Přísná geometričnost je hlavným znakom aj
Rennerovej knižnej typografie, ktorá sa napodiv
nestavia celkom odmietavo k ornamentu a ani
k ilustrácii a tým sa vlastně distancuje od Tschi-
choldovho radikalizmu a názorov v sebestačnosti
typografie. Ilustračný sprievod v knihe porovnává
Renner s nástěnnou malbou, ktorá možno vnímat
osobitne, alebo ako organická část výtvarného
riešenia a architektonického, trojdimenziálneho
priestoru. A hoci v zásadě je zástancom čierno-
bieleho grafického riešenia knihy, poučený ilu-
minovanými knihami středověku, nevylučuje ani
farebný výtvarný přejav v knihe.
V protiklade teda k bauhauzovským princípom
Renner uznává autonomně postavenie ilustrácie,
ktorá třeba hodnotit podlá intenzity pósobenia
a sily, ako dokáže výtvarník umocnit literárně
dielo. Renner ani nerozlišuje medzi špeciíicky
monumentálnym grafickým a ornamentálnym
prejavom, lebo aj čisto ornamentálny doplnok
móže mat istú literárnu hodnotu, a to podlá stupňa
fantázie a dóvtipu ilustrátora-umelca. Z hladiska
Rennerovej požiadavky povýšit knihu na úroveň

,,Gesamtkunstwerku" je zaujímavý jeho názor,
podlá ktorého by bolo ideálne, keby ilustrátor
pristúpil k výtvarnej práci až po zalomení sadzby.
V súlade s estetickými názormi Moholya-Nagya
vytvárat na dvojstránke silné kontrasty, prefe-
ruje Renner klasické, grafické techniky a je pře-
svědčený, že nijaká chemická reprodukcia nedo-
sahuje kvalitu originálneho dřevořezu alebo dře-
vorytu. Odporúča ju dokonca pri sadzbe vedeckej
a technickej literatúry. Remuer, zástanca lineárnej
konštrukcie písma, tvrdí, že ani najkvalitnejšia
fotografia nemóže sútažit s výtvarnostou rýdzej
lineárnej kresby. Tu sa střetává na jednej rovině
s Picassom, ktorý podobný názor vyjádřil
v rozhovore s D. H. Kahnweilerom o svojich
ilustráciách k OvMiovým AíefuwoTýózuw-. Picasso:
,,Preto som vám minule povedal, že mám svoje
Metamorfózy rád". A ďalej pokračoval: ,,Kresba
v jednom tahu má svoje vlastné světlo. Tvoří si
ho a nenapodobňuje ho."2°
Tvorca Futury, Renner, je zaiste jedným z naj-
vyhranenejších zástancov funkcionalizmu, avšak
neodmietol ornament, ani ilustráciu. Pokúsil sa
zmiernit dve extrémně stanoviská na knižná
typograhu, prvé, prikláňajúce sa pri volbě písma
a vo výtvarnosti k renesančnej knižnej kultúre,
a druhé, nadvážujúce na klasicizmus a smerujúce
k funkcionalizmu.
Týmto hrubým delením naznačujem v závere
svojho příspěvku dva protikladné prúdy v súčas-
nej světověj knižnej kultúre. Rennerova typograha
svědčí o možnosti kompromisu, konkrétné o tom,
že ani funkcionalizmus nemusí znamenat odmiet-
nutie ornamentu a ilustrácie. Napokon ani v Bau-
hause nič nenamietali voči ornamentu z elemen-
tárnych prvkov, ak bol v súlade s groteskom,
a najma ak bol funkčný. Prirodzene, váčšina prí-
vržencov funkcionalizmu sa usilovala o syntézu
grotesku s fotografiou a s farebno-plošným do-
plnkom. Tieto zásady přijala aj SUR, kolíska mo-
dernej slovenskej knižnej kultúry.

85