Ako na jeden z najpresvedčivejších dokumentů v
dovolím si upozornit na list Nauma Gaba Her-
bertovi Readovi z júla 1944. Jeho autor — ako
je známe — je umelec, ktorý vo svojom čase vystu-
poval dost ostro proti tzv. sociálnej utopii produk-
tivistov, nazývajúc sociálnu angažovanost ^opi-
čím snom" a opojným delíriom. Toto svoje —
mierne povedané — zdržanlivé stanovisko voči
novej sociálnej skutočnosti dokumentuje autor
napokon aj tým, že odchádza so svojím bratom
roku 1920, na rozdiel od Kandinského a iných,
trvalo zo Sovietskeho zvázu. A právě tento autor
proklamuje v spomenutom liste roku 1944:
,,Abstraktnost nie je dóvod, prečo nazýváme svoje
dielo konstruktivným. Jádro konštruktívnej idey,
ku ktorej sa přiznávám, nie je totiž abstraktně.
Táto idea znamená pre mňa viac. Zahrnuje celý
komplex iudských vztahov k životu. Je to spósob
myslenia, tvorby, vnímania, žitia. Konstruktivná
hlozoha uznává iba jeden prúd v našom bytí —
život. Konstruktivný je každý predmet alebo čin,
ktorý rozšiřuje život, poháňa život vpřed a při-
dává k němu to, čo spósobuje rast, expanziu
a vývoj. Ako, to je významové druhořadé."?
Zaujímavý je, pravda, i druhý pól vztahu,
nabádajúci skúmat, nielen ako nová spoločenská
skutočnost ovplyímila konštruktivistov, ale aj
opačné, ako si konštruktivisti trúfali ovply\mit
a formovat samu skutočnost. Vo vlastných zdro-
joch konstruktivistického hnutia spočívá totiž
postoj, ktorý by sme azda nazvali imanentným
futurologickým momentom. Je to vnútorne orga-
nicky zabudovaná idea anticipácie budúcnosti,
poňatie umenia ako koncepčného sociálně organi-
zuj úceho prvku. Odvolávám sa znova na Teigeho.
,,Konštruktivisti nepřichádzajú s návrhom na
nové umenie, ale s plánmi nového světa, s progra-
mom nového života. Nerealizujú nějaké estetické
teorie, tvoria nový svět. Prichádzajú proste s ná-
vrhom novej zemegule."s Táto představa alebo
viera dodává jej nositeiom silu i v nutných zráž-
kach s predstavitelmi hnutia, z ktorého povodně
vyšli. Lajos Kassák, autor ovplyvňujúci i slovenskú
avantgardu, píše roku 1919 Bélovi Kunoví známy
list, v ktorom nepokryto dává najavo, že ,,cieiom
života nie je triedny boj, ten je iba nástrojom na
dosiahnutie absolutného člověka . . . Byť prole-
tárom nie je osud, ale stav, ktorý možno změnit.
Ako vieme, toto scbavedomie 1'avicovo-konštruk-
tívnych umelcov dává isté imanentné předpoklady

permanentnej úchylky, ktorá bola politikmi často
hodnotená ako trockizmus.
Isté je, že v základe celého tohto umelecko-
estetického prúdu je bytostný internacionalizmus,
snaha novo a nadnárodně vidieť a formulovat
umělecké problémy. Český hlozof Robert Kalivoda
v úvode k Teigeho Zo&rnwým .spGow přirovnává
avantgardnú českú kultúru 20. storočia k době
predbielohorskej, pripomínajúc tu známy český
Majestát a Tolerančný patent cisára Jozefa, ktorý
uzákonil slobodu náboženského vyznania, naj-
vel'korysejšie historické akty tzv. českej politiky.
,,Čo je na tom vóbec českého", pýtá sa hlozof
a odpovedá: ,,na jednej straně vóbec nič. A v tom
je právě jeho národná velkost, podobné ako vel-
kost národného vedomia revolučného 1'udu Fran-
cúzska spočívá nie v tzv. francúzstve, ale v ob-
čianskosti."^
3. K formulácii osobitostí domácich prúdov
Po týchto všeobecných poznámkách chcem sa
pokúsit o niečo zdanlivo protirečivé, totiž o vyde-
lenie specifických stredoeurópskych koreňov tých-
to širokých, ako sme doposial' právom konstato-
vali — internacionálnych dějin konštruktivizmu.
Vlastná myšlienka pokúsit sa — popři známých
faktoch a súvislostiach z dějin ruského, německého,
holandského a západoenrópskeho konštruktivizmu
— objasnit fenomén stredoeurópskeho konštruk-
tivizmu ako zvláštnej tendencie medzinárodného
avantgardného hnutia, vychádza z jednej poznám-
ky Siegfrieda Giedeona, tuším z roku 1935. Tento
vynikajúci predvojnový kritik architektúry upo-
zornil totiž už před tridsiatimi rokmi na zaujímavý
fakt, že v prvých radoch priekopníkov nového
hnutia nestoja autoři z USA, Francúzska či An-
glicka, ale právě umělci z tých krajin, kde je naj-
menej rozvitá technika, t. j. z Ruska, Maďarska,
východného Nemecka (a nie Porúria), Polska atď.
V konštruktivistickom hnutí nejde o akýsi reflex
novej civilizácie, ale o nadskutočný sen o technike,
o ideálne rekompenzovanie toho, čo reálne 1'ud'om
právě v týchto krajinách v každodennom živote
najviac chýba a čo sa preto ešte móže stať zdrojom
značnéj estetickej idealizácie.
Prirodzene, ak hovoříme o specificky stredo-
európskom konštruktivizme, ide o pohyblivý feno-
mén. To znamená, že celkom ináč bude vyzerat

114