Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 128
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0324
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
a ako věděli obětovat mnohé svoje súkromné
výhody. Gropius získal sumu od svojho priatela,
majiteïa jednej berlínskej stavebnej hrmy, ktoré-
mu projektoval a staval vilu. Zo strany podniku
to nebolo len priateïské gesto, ale zaručil si přitom
privilegium přednostněj kúpy niektorých modelov.
Keď bolo toto všetko už zaistené, pri prudkom
rozvoji začala byť hlavnou brzdou priestorová
otázka. A zase to boli majstri a študenti, ktorí
věděli vyvolať záujem a presviedčať nielen slo-
vami, ale hlavně skutkami s voj ich priaznivcov
a priatelov nielen v Dessau na čele s Hessern,
ale v celom Nemecku, ba aj v zahraničí, ktorí
boli ochotní s nimi prebojovať takú novů budovu
aj zariadenie, aké tu ešte neboli. 0 tejto budově,
jednej z naj kraj sich a naj účelnějších medzi vte-
dajšími školskými stavbami, iste už viete všetko.
Ja opat opíšem len húževnatosť, múdrosť, vytr-
valost a metodu, ako sa o ňu bojovalo a ako sa to
vybojovalo a uskutočnilo.
Projekt bol od najpovolanejšieho, od prvého
riaditeîa a zakladatelů Bauhausu, Gropia. Usku-
točnenie prvého projektu si vyžiadalo 815 000
RM, ale město málo maximálnu možnost 680 000
RM. Z projektu by musela vypadnúť páťposchodo-
vá budova zvaná ,,Atelierhaus". Mala mat 28
obývacích ateliérov pre študujúcich. Táto stavba
si vyžiadala 135 000 RM. Před prerokovaním
v Staatsparlamente sa začala presvedčovacia
kampaň přednáškami, článkami a osobnými po-
hovormi. V tejto kampani zavážili právě hlasy
členov Kreis der Freude des Bauhauses (Kruhu
priatelov Bauhausu), ktorí aj činmi zdórazňovali
svoje sympatie k Bauhausu a podporovali ho
ideove aj materiálně. Kto bol v kuratoriu tohto
kruhu? Medzi inými Peter Behrens, stavitel,
Marc Chagall, maliar, Herbert Eulenberg,
spisovatel', Albert Einstein, fyzik, Gerhard
Haupt mann, spisovatel, Arnošt Schön ber g,
skladatel, Franz Werfel, spisovatel a i. Všetko
světoznámě mená. Činy a šlová fyzika, skladatelů,
spisovatelů, maliara, architekta světového for-
mátu zavážili a přesvědčili.
Skoro by som bola zabudla spomenút jeden sko-
ro neuvěřitelný příklad: Aby pomohol uskutočnit
novů stavbu a pomohol Bauhausu v začiatočných
ňnančných tažkostiach, Gropius sa zriekol prvé
dva roky 10% svojho příjmu, a to nielen z platu,
ale zo všetkých projektov v prospěch školy.
Samozřejmé, majstri nemohli ináč, ako následovat

svojho direktora. Návrh na stavbu a potřebné
hnancie odhlasovali 22. juna 1925.
Ako sa ďalej vy ví jal Bauhaus? Za Meyera vzrást-
la produkcia dielne zo 128 000 RM na 250 000 RM.
Študentom vyplatili mimo tých 40% za ich návrhy
aj mzdy v sumě 32 000 RM. Z týchto študentských
príjmov išlo isté percento, nepamátám sa presne
kolko, na tzv. študentská svojpomoc (Studenten-
selbsthilfe) pre tých, ktorí nemalí hnančné mož-
nosti na štúdium.
Obraz by nebol pravdivý, keby sme pomlčali
o hlase, a nie t.ichom, protivníkov Bauhausu.
Vysoké percento obyvatelův tohto provincionál-
neho městečka, bývalých hoflieferentov, sa dívalo
na bauhauzlerov (tak ich volali) ako na úplné
šialených a svojho Bárgermeistra Hesseho, ktorý
ich do Dessau pozval, vykričali ako najnezodpo-
vednejšieho a najmárnotratnejšieho člověka města.
Ale museli konštatovat aj to, že má za sebou
dost 1'udí, ktorí jeho volu presadia. Vtedajší
Dessau bol už miešaninou starej feudálnej tradicie
s najsmelším industrializmom. Atmosféru města
tvořil čiastočne duch dvorskej tradicie a čiastočne
podnikatelský duch mohutných Junkersových
leteckých závodov. Takto je pre nás pochopitel-
né jšie, prečo právě Dessau sa ujal Bauhausu.
Junkers, pionier v leteckej výrobě, a Gropius,
pionier v architektuře, sa spojili s pokrokovými
silami.
Pozrime sa, ako to videi Erenburg, ktorý bol
roku 1927 v Dessau náročky, aby sa pozřel na
Bauhaus a bauhauzovské sídliská a pohovořil si
so starými známými, kamarátmi a študentmi.
Bol totiž už roku 1922 vo Weimare a od tých čias
v stálom kontakte s nimi. Svoje dojmy a myšlienky
o Bauhause uveřejnil v knihe F?ŮMm ZeiJ
ktorá vyšla roku 1929. Najprv
spomína na události, ktoré vyvolali odchod Bau-
hausu z Weimaru, a potom hovoří: ,,Dessau nie
je žiadne významné hlavně město, ale odvážilo
sa na čin, před ktorým nielen Paříž, ale aj Moskva
dá klobúk dolu. Dessau sa rozhodol vsadit tolko
a tolko mariek a tolko a tolko dôvery na túto,
aj keď nie všetkým, záhadná kartu." Ďalej píše:
^Oberbürgermeister z Dessau je ozajstný hrdina.
Nebolo také lůhké ,,weimarskými spravodlivými"
vyhnaného zvláštneho mládenca přijat do pro-
vinciálneho domu. V tomto dome mládenec Bau-
haus dorástol a zmužněl. Už nie je v položení
študenta, ktorý musí bývat v podnájme."

128
loading ...